Views: 2
Hrad Sammezzano je úchvatný výkon architektúry Moorskej obrody, nachádzajúci sa v Leccio, hamlete Reggello, v provincii Florencia. Bol postavený na mieste kráľovského palazza, ktorý bol postavený španielskym šľachticom (1605 ) v 17. storočí predtým, než v roku 1853 dostal úplnú prestavbu na základe príkazov Markísa Ferdinanda Ximenesa Panciatichiho (1813 – 1897). Stavba má však oveľa dlhšiu históriu. Podľa historických dokumentov stál hrad už okolo roku 780.
Pozemok aj s hradom dlhé roky patril veľmi vplyvnej florentskej rodine Altoviti, ktorá okrem iného podporovala aj umelcov ako Rafael, Michelangelo alebo (paradoxne) vedcov Galileo Galilei. (Paradoxne preto, že bankárska rodina Altoviti sa starala hlavne o pápežské finančné záležitosti a niekoľko generácií zastávala vysoké funkcie správcov pápežských financií – a ako vieme, Galileo nebol práve najvzornejším katolíkom.)
Rodina Altoviti nehnuteľnosť neskôr predala kolegovi bankárovi Sebastianovi Ximenesovi, ktorý bol tiež významným patrónom umenia. V rukách rodiny Ximenes hrad ostal až do roku 1897, keď v ňom poslednýkrát vydýchol spomínaný Ferdinando Panciatichi Ximenes Aragónsky.
Ferdinando bol politikom, architektom, inžinierom, botanikom, podnikateľom a mimoriadne činorodým človekom, ktorý predsedal viacerým spolkom a spoločnostiam a okrem prestavby hradu sa zameral aj na vybudovanie náramného, 65-hektárového parku pri hrade.
Budovanie veľkolepých botanických záhrad s množstvom vzácnych stromov a rastlín kedysi patrilo k prestíži tak ako dnes zbieranie luxusných áut. Na rozdiel od vozového parku, ten botanický má zjavne dlhšiu trvácnosť (a aj spoločenský úžitok).
Návštevníci hradu Sammezzano tak môžu svoj úžas z nevídanej krásy komnát predýchať napríklad pod niektorou zo 150-ročných sekvojí. Tá najkrajšia je vysoká 50 metrov a rozpätie konárov takmer 9 metrov.
Skutočnou perlou Toskánska však nie je park (podobne veľkolepých nielen na severe Talianska nájdete viacero), ale samotný hrad. Ferdinando ho totiž poňal ako svoje životné dielo. Na rozdiel od iných toskánskych palácov a majestátnych víl, tento hrad sa vymyká všetkému svojim nezvyčajným štýlom. Majiteľ ho totiž dostaval a prestaval v tzv. maurskom slohu.
Tento mimoriadne zdobný štýl je typický kombináciou islamského vplyvu (najmä z oblasti severnej Afriky) a európskych prvkov – zo Španielska a Portugalska. Pre maurský štýl sú charakteristické tzv. arabesky – drobné ornamenty vložené do podkovitých oblúkov.
V Sammezzane sú arabeskami vyzdobené takmer všetky komnaty! A tých je 365 izieb, každá s jedinečnou moorskou výzdobou.
ZDROJ: Objavené v útrobách internetu