Views: 16
Prečo kresťanské varené jedlo skracuje život, ale staroslovanská parená a kvasená kuchyňa predlžuje život človeka?
Každý vie, že bez jedla umrieme hladom, no už málokto vie, že stanovený spôsob varenia dokáže skrátiť dĺžku života zo 150 až na 58 rokov a dokonca aj spôsobiť predčasné starnutie a smrť už pred štyridsiatym rokom života. Aj keď je známe, že každá národná kuchyňa je iná, no faktom je, že Slovanské národy boli od 18. storočia zbavované pôvodnej stravy tým, že ho nahradila kresťanská strava, čím sa dramaticky znížila priemerná dĺžka života Slovanov o tretinu!
Kresťanskí výživoví odborníci bezohľadne vydávajú množstvo kníh s názvom “Ruská kuchyňa”, no nie je v nich ani jedna slovanská potrava staršia ako od 18 storočia, pritom pod rúškom slovanských jedál sa nám podávajú. Čím sa teda tradičné slovanské jedlá vlastne líšia od KRESŤANSKÝCH jedál prezentovaných v súčasnom období? Sú to tieto dva faktory:
1) Spôsob varenia – Slovania parili – varene v pare, a kvasili. Nevarili ako sa v súčasnej kresťanskej tradícii varí.
2) Zloženie potravín – kresťania zaviedli viac obilnín a mäsa, ktorými nahradili bylinky a bobuľovíny.
Je pozoruhodné, že pôvodná slovanská kuchyňa je podobná národnej kuchyni kmeňov, kde kresťanstvo nie je v móde, rovnako ako je podobná národom svetových náboženstiev ako je islam či budhizmus, alebo aj šintuizmus, či iné kultúry. Dôvodom samozrejme nie je náboženstvo samotné. No krutou pravdou je, že kresťania hromadne zaviedli masívnu zbraň oneskoreného účinku – tvrdú tepelnú úpravu a “zdokonaľovaním” potravín ničenie stopových prvkov.
Prečo vďaka starším surovým a pareným jedlám Slovania starli pomalšie a žili trikrát dlhšie? Ľudská strava sa vyvíjala tisícky rokov a varenie sa objavilo len v 18 storočí. Varením sa ničia v potravinách všetky zložité organické látky, ako sú tepelne stabilné vitamíny a enzýmy, bez ktorých sa nedá absorbovať množstvo mikroživín. Faktom je, že stereotypný rozklad bioaktívnych látok v potravinách skracuje priemernú dĺžku života v dôsledku HYPOMIKROELEMENTÓZY A HYPOVITAMINÓZY. Cynizmus situácie spočíva v tom, že kresťanskí lekári to nazývajú profánnym slovom AVITAMINÓZA, čo znamená úplnú absenciu vitamínov v tele. Je zrejmé, že smrť prichádza vo fáze hypovitaminózy, pretože avitaminózy sa ešte nikto nedožil. Ešte cynickejšie je, keď aj mnohí lekári píšu knihy o “chutnej a zdravej strave”, kde popisujú potraviny varenými enzýmami a vitamínmi a tým v podstate zabraňujú ich vstrebávaniu do ľudského organizmu.
Na prvý pohľad je zaujímavá výmena slovanskej okrošky za kresťanskú polievku. Aký je v tom rozdiel? Je polievka taká nebezpečná? Prečo okra zvyšuje priemernú dĺžku života? Základ polievky je mäsový vývar. Mäsový vývar nemá ani slovanské meno, má preň len francúzsky názov – vývar, práve preto, že Slovania desaťtisíce rokov nepoužívali takúto škodlivú potravu. Základom okry sú bobuľové kvasinky, alebo – ako jeho náhrada – obilné kvasinky. Aké sú výhody kvasu v porovnaní s vývarom? Bakteriálne kvasenie a kvasenie viažu nestráviteľné mikroživiny v kryštalickej forme do ľahko stráviteľných organických komplexov. Baktérie produkujú aj komplex vitamínov a enzýmov, ktoré varením ničia a ich množstvo sa zvyšuje kvasením. Moment, ktorý bol tak dôležitý. V správnych slovanských polevách je veľa kyslej smotany – produkt mliečneho kvasenia. To isté platí o kyslej kapuste – je viac fyziologická, ako varená kapusta v kresťanských jedlách. To znamená, že varením a dusením dochádza k zničeniu prospešných bioaktívnych látok, pričom kvasenie zvyšuje ich obsah. A nakoniec dôležitá vlastnosť staroslovanských parených jedál (pripravených v pare), nahradená neúplným vareným jedlom. Konkrétne tie časti rastlín, ktoré sú evolučne navrhnuté na výživu živočíšnych symbiontov, ako je napríklad bobuľová dužina.
V prírode je čas potrebný na zvýšenie stráviteľnosti týchto plodov až niekoľko týždňov. Varenie v pare urýchľuje tento proces dozrievania až na šesť hodín! Ako Slovania dosiahli takúto zdravú stravu – surya? Na tento účel Slovania vyvinuli teplovzdušnú pec. Takúto pec vyhriali a potom dve hodiny parili jedlo v hlinenom hrnci na rozpálenom uhlíku a nie na priamom ohni ako je to dnes v kresťanskej kultúre. Potom sa horúci hrniec zabalil do handričky na tepelnú izoláciu a nechal “vybehnúť” cez noc (na dokončenie procesu).
Dôležité: Vodné potraviny už boli pripravené (úplne parené, pripravené na konzumáciu), zatiaľ čo obilniny potrebovali ďalšie štyri hodiny na namočenie. V minulosti sa kaša nevarila, ale parila v rúre. Predtým tu boli aj parné skrinky (oveny).
Preložila Ivanka Marešová
Prevzaté od Svetozara Svarozhiča