Génius alebo šarlatán? Genetik Garjajev videl DNA v inom svetle.

Views: 9

Ruský vedec, otec vlnovej genetiky, má svojich prívržencov, ale aj veľa odporcov.

Pjotr Petrovič Garjajev. Foto: Leon Bijelic

Ruský vedec profesor Pjotr Petrovič Garjajev prekvapil vedeckú komunitu tým, že genetiku (vedu o dedičnosti a premenlivosti) obohatil o novú genetickú disciplínu, ktorú nazval vlnovou genetikou a neskôr ju premenoval na lingvisticko-vlnovú genetiku. Charakterizoval jej princípy, zameranie výskumu a využitie získaných poznatkov v liečiteľskej praxi. Zameral sa na jej propagáciu nielen v Rusku, ale aj v iných krajinách sveta.

Vlnová genetika a jej propagátor genetik, molekulárny biológ a biofyzik profesor Garjajev má svojich prívržencov, no i veľa odporcov. Mnohí ho zatracujú a považujú za šarlatána, iní za človeka, ktorý zahájil novú éru objavov, a génia vhodného na udelenie Nobelovej ceny. Za akého ho bude považovať čitateľ po prečítaní tohto článku, nechávam na ňom.

Patrí medzi špeciálne genetické disciplíny aj vlnová genetika?

Viete, že okrem klasickej genetiky jestvujú aj špeciálne genetické disciplíny – špeciálne genetiky? Tie závisia od toho, na akej úrovni organizácie genetického materiálu (molekula, chromozóm, bunka) sa skúma nositeľka genetickej informácie – DNA.

Ak sa genetický výskum uskutočňuje na úrovni molekúl, hovoríme o molekulovej genetike, do ktorej patrí napríklad génové a genetické inžinierstvo. Výskumom na úrovni chromozómov sa zaoberá cytogenetika a bunkami zas bunková genetika. Ak sa pri výskume využívajú mikroorganizmy (baktérie, vírusy, jednobunkové riasy atď.), hovoríme o mikrobiálnej genetike. Ak prebieha na rastlinách, ide o rastlinnú genetiku, ak na živočíchoch, reč je o živočíšnej genetike. Ak sa zaoberá samotným človekom, ide o humánnu genetiku.

Málokto však donedávna vedel, že existuje aj ďalšia genetická disciplína – vlnová genetika.

Kto bol profesor Garjajev, ktorý vyvolal toľko protichodných emócií?

Profesor Garjajev sa narodil v meste Perm v roku 1942 v Rusku, kde študoval na Biologickej fakulte štátnej univerzity. V treťom ročníku štúdia mu ako jednému z najlepších študentov navrhli prestúpiť na Fakultu molekulárnej biológie Moskovskej štátnej univerzity. Po ukončení štúdia pokračoval v práci na Katedre molekulárnej biológie a o tri roky úspešne ukončil postgraduálne štúdium zamerané na výskum štruktúry a fyzikálno-chemických vlastností proteínov.

Neskôr ako vedúci vedecký pracovník a vedúci vedeckého tímu objavil dva dovtedy neznáme typy pamäte molekúl DNA. V roku 1994 vytvoril nový smer genetiky, ktorý nazval vlnová genetika a neskôr zmenil jej názov na lingvisticko-vlnovú genetiku. Dôležitými míľnikmi jeho života bolo členstvo v Ruskej akadémii prírodných vied, Ruskej akadémii lekárskych a technických vied, ako aj členstvo v Newyorskej akadémii vied. Jeho najznámejšou publikáciou je monografia The Wave Genome predstavujúca kompiláciu jeho predchádzajúcich článkov, v ktorých sa venoval vlnovej genetike.

V rokoch 2001 až 2002 pôsobil vo vedeckom laboratóriu v Kanade (Toronto), kde sa snažil v praxi presadzovať princípy vlnovej genetiky. Zomrel náhle 17. novembra 2020 vo veku 79 aj napriek tomu, že bol vo vynikajúcej fyzickej kondícii. Denne behával niekoľko kilometrov a pravidelne sa venoval aj plávaniu. Podľa názoru jeho obdivovateľov odišiel práve vtedy, keď sa konečne mohol dočkať uznania. V tom čase bol totižto nominovaný na Nobelovu cenu.

Čo je vlnová genetika?

Z definície, ktorú navrhli ruskí výskumníci pod taktovkou profesora Garjarjeva, sa dozvedáme, že vlnová genetika predstavuje úplne nový odbor genetického inžinierstva, pri ktorom už nie je potrebné DNA genóm primitívne „strihať a rezať“, odborne povedané štiepiť, ale ho len jemne upravovať modulovanými rádiovými vlnami alebo svetelnými frekvenciami.

Garjajev považuje DNA za akýsi biologický internet. Ten vraj možno ovplyvňovať, programovať a preprogramovať zvukovými frekvenciami, napríklad slovami. Vedec bol presvedčený, že DNA je schopná, obrazne povedané, vnímať informácie vrátane emócií z hlasovej komunikácie. Nuž a takéto konštatovanie si môže dovoliť vysloviť len človek, ktorý je buď geniálny, alebo má príliš bujnú fantáziu.

Skutočne vie ľudská DNA „hovoriť“?

Podľa ruských vedcov áno. Garjajevovej skupine sa dokonca podarilo zaznamenať rádiové vlny „hlasov“ molekúl DNA. Obrazne povedané, sťažovali sa, plakali, kričali, ak boli zahrievané na príliš vysokú teplotu. Tieto „výkriky“ alebo skôr určité spektrá frekvencií vibrácií DNA, samozrejme, nie je možné počuť ľudským uchom. Zaznamenali ich iba špeciálnym zariadením. Faktom však je, že dedičná informácia, ktorej nositeľkou je DNA, môže vďaka akustickým a elektromagnetickým poliam „expresívne hovoriť“ a prenášať sa na diaľku. „Akustika DNA je skutočne podobná ľudskej reči. Riadi sa podľa rovnakých lingvistických zákonov,“ tvrdil Pjotr Petrovič Garjajev.

Ľudská DNA ako úložisko dát a miesto komunikácie

Len desať percent ľudskej DNA má konkrétnu funkciu a využíva sa na syntézu bielkovín a molekúl RNA. Ostatných deväťdesiat percent tvoria nekódujúce, repetitívne (opakujúce sa) a náhodne včlenené úseky. Táto časť molekuly sa všeobecne považuje za nadbytočnú DNA bez akejkoľvek konkrétnej funkcie, za akýsi neužitočný odpad/balast, ktorý sa odborne nazýva junk DNA.

Ruskí výskumníci z laboratória profesora Garjajeva predpokladali, že evolúcia je proces, pri ktorom by mala mať väčšina vznikajúcich štruktúr, vlastností a funkcií nejaký zmysel. Rozhodli sa preto práve túto nezmyselnú, nadbytočnú DNA dokonale preskúmať a zistiť jej prípadnú funkciu, ktorú jej mohla evolúcia nadeliť. Závery skúmania tímu sú prinajmenšom odvážne. Profesor Garjajev bol presvedčený, že DNA má okrem kódovacej aj iné funkcie. Dedičná molekula slúži ako dôležité úložisko dát a na komunikáciu. Podľa Garjajeva sa genetická informácia vyskytuje tiež vo forme elektromagnetického poľa a môže sa dokonca prenášať z jedného organizmu do druhého. No a na takéto konštatovanie treba mať náležitú predstavivosť.

Molekula DNA vraj prijíma a vysiela informácie

Profesor Garjajev bol presvedčený, že molekula DNA funguje ako vysielač a prijímač informácií, ako akýsi počítačový biočip. Okrem toho je DNA nielen vysielačom a prijímačom elektromagnetického žiarenia vo forme energie, ale dokonca informácie obsiahnuté v žiarení dokáže aj absorbovať. DNA by sa teda mohla smelo považovať za veľmi zložitý interaktívny optický biočip.

Profesor Garjajev a jeho spolupracovníci sa rozhodli podrobiť DNA lingvistickej analýze. Prekvapujúco zistili, že nadbytočná, nekódujúca DNA sa riadi rovnakými pravidlami ako ľudské jazyky. Ich najpozoruhodnejším objavom, ale aj najmenej uveriteľným poznatkom je tvrdenie, že ľudská DNA sa môže zmeniť, regenerovať a rekonštruovať pomocou hovorených slov a fráz. Je to vraj preto, že ľudská DNA „je prirodzene naprogramovaná tak, aby reagovala na slová“.

Kľúčom k dosiahnutiu zmien molekuly DNA pomocou slov a fráz je použitie správnej frekvencie. Prostredníctvom modulovaných rádiových a svetelných frekvencií vraj mohli ruskí výskumníci ovplyvňovať aj bunkový metabolizmus a opravovať genetické chyby – mutácie. Tieto geniálne a zároveň neuveriteľné tvrdenia by si však vyžadovali dôkladnú analýzu a overenie realizované inými vedcami. Podľa odporcov vlnovej genetiky neboli experimenty a liečebné postupy, ktoré využívali takzvané Garjajevove liečebné matrice, nikdy dokonale overované nezávislými odborníkmi. Takéto závery môžu byť len zlomyseľnými výrokmi odporcov, ktorí neuznávajú väčšinu liečebných postupov alternatívnej medicíny, kam by sa práve Garjajevove prístupy mohli zaradiť. Alebo je pravda niekde úplne inde.

Genetický kód DNA.

Ľudský genetický aparát funguje ako kvantový biopočítač

Tím profesora Garjajeva sa hrdil tým, že úspechy, ktoré dosiahli pri výskume v oblasti vlnovej genetiky a ich aplikácii v liečebnej praxi, sú oveľa väčšie ako všetky doterajšie objavy a poznatky, ktoré vedci získali v oblasti klasickej genetiky.

Garjajev poukazoval na skutočnosť, že prívržencom klasických genetických disciplín sa dosiaľ nepodarilo naprogramovať kmeňové bunky. Príčinu vidí v tom, že genetici pristupujú ku génom (úsekom/sekvenciám molekuly DNA) len ako k čisto materiálnym či fyzickým štruktúram. Podľa základnej definície jednoznačne uznávanej klasickými genetikmi je DNA hmotným nositeľom dedičnosti. Garjajev však rozvinul svoju vlastnú teóriu o funkcii genetického aparátu. Prirovnáva ho ku kvantovému počítaču. Je presvedčený, že ľudský genetický aparát je vlastne kvantový biopočítač.

Prečo práve kvantový? Je to preto, že genetický aparát funguje na princípoch kvantovej fyziky. A vysvetlenie sa nachádza v rozdieloch medzi klasickou a kvantovou fyzikou. Zatiaľ čo klasická fyzika opisuje správanie hmoty a energie v makroskopických mierach, ktoré zodpovedajú každodenným ľudským skúsenostiam, kvantová mechanika opisuje hmotu a jej interakcie na úrovni elementárnych častíc. Tu princípy klasickej fyziky jednoducho prestávajú platiť. Elementárne častice, ako sú napríklad elektróny, sa pohybujú po kvantách, teda akoby skokmi, a podľa princípov kvantovej mechaniky sú súčasne aj časticami (hmotou), aj vlnami. Množstvo a forma elektrónov a ich orbity poskytujú molekule DNA každého človeka vlastný komplex špecifických vlnových frekvencií. Zmena charakteru týchto frekvencií vedie k zmene materiálnej štruktúry DNA a, naopak, akékoľvek mechanické narušenie DNA spôsobí zmenu jej vlastných frekvencií.

Podľa názoru spolupracovníkov profesora Garjajeva sa všetko materiálne nachádza v stave vibrácie a vytvára svoje vlastné unikátne frekvencie. Podľa profesora je teda väčšina informácií obsiahnutá v DNA vo forme vĺn (akustickej, optickej, torznej). DNA funguje nielen ako hmota, ale aj ako zdroj elektromagnetických a zvukových polí. Molekuly DNA „vyžarujú“ informačné pole a práve v ňom je vo vlnovom jazyku zaznamenaný celý „plán vývoja“ organizmu. Garjajev  bol presvedčený, že DNA ako kvantový biopočítač funguje na základe troch princípov, a to lingvistiky/jazykovedy, holografickej pamäte (hologram obsahuje kompletnú informáciu o obraze originálu) a kvantovej nelokálnosti (kvantove objekty nemusia byť lokalizované alebo umiestnené na jednom jedinom mieste).

Vlnové gény a vlnový genóm

Profesor Garjajev tvrdil, že získal jednoznačné dôkazy o dvojakej povahe génov. Podľa neho sú hmotou a akustickým či fotónovým poľom súčasne. Bol pevne presvedčený, že gény môžu fungovať aj na úrovni fyzikálnych polí ako ich kvantový ekvivalent. Takéto gény nazvali ruskí vedci vlnové gény. Garjajev zdôrazňoval, že štúdium kvantovej úrovne kódovania genetických informácií génov zodpovedných za syntézu proteínov sa na materiálnej aj vlnovej úrovni nevylučujú, naopak, vzájomne sa dopĺňajú. Gény sa môžu dematerializovať a byť súčasťami skutočných elektromagnetických polí.

Súbor všetkých vlnových génov sa nazýva vlnový genóm. Vyjadrené jazykom Garjajeva je vlnový genóm „formou energeticko-informačného poľa, ktoré sprevádza materiálny genóm“. Nesie veľké množstvo informácií, ktoré prevyšujú množstvo informácií zakódovaných v samotných hmotných génoch. Tieto závery sú viac-menej hypotetické a každý, kto ich číta, ich môže, ale nemusí prijať.

Garjajevove matrice majú liečivé a omladzujúce účinky

Klasickí genetici považujú molekuly DNA za hmotnú matricu, v ktorej je zapísaný vývojový program jedinca realizovaný pomocou genetického kódu. Garjajev tvrdil, že to nie je úplná pravda, pretože jestvuje aj vlnová úroveň kódovania genetickej informácie. Vlnová matrica je bimodálna, pretože je súčasne vlnovým žiaričom a materiálovým nosičom pozostávajúcim z chemických prvkov.

Elektromagnetické vlnenie, ktoré dostáva človek do vienka pri narodení, je podľa Garjajeva osobnou vlnovou matricou. Podľa ruských vedcov by sa vlnová matrica, modulovaná dedičnou informáciou, počas celého života človeka nemala meniť. Človek vraj môže byť zdravý len v prípade nemennosti parametrov vlastnej vlnovej matrice. Akékoľvek odklonenie frekvenčných charakteristík elektromagnetických vlnení od vlnovej matrice konkrétneho človeka spôsobuje zhoršenie jeho zdravotného stavu.

DNA a bunky.

Garjajevov tím prišiel v rámci takzvanej informačnej medicíny s ponukou individuálnych programových liečebných matríc. Informačná medicína lieči na základe informácie, ktorá je kvantovým zobrazením stavu zdravého človeka. Aplikáciou tejto informácie na chorého človeka sa upravujú existujúce odchýlky od fyziologickej normy, a tým sa človek lieči. Programy matríc Garjajeva sú kvantovo-zvukovým zobrazením (zápisom, matricou) zdravotného stavu zdravého človeka. Tieto matrice majú vraj ozdravovací, omladzujúci a regeneračný účinok na organizmus ako celok, ale aj na jeho jednotlivé systémy (napríklad obehový, dýchací a iné) a orgány.

Aká je odpoveď Garjajeva na kritiku jeho oponentov?

Garjajev na svoju obranu tvrdil, že skutočné vedecké poznanie sa od pseudovedeckého dogmatizmu líši rozširovaním obzorov prostredníctvom nových, netradičných výskumov a experimentov. Štúdie a experimenty, hromadiace nové poznatky, umožňujú vysloviť nové odvážne hypotézy, potvrdzovať správnosť nových netradičných vedeckých postupov a teórií. Tie realitu opisujú na základe množstva novozískaných poznatkov a nielen zastaraných postulátov pochádzajúcich z minulých storočí. To umožňuje, aby sa proces poznania nezastavil, napriek pokusom „pseudovedeckých síl“ zastaviť jeho vývoj pod rúškom „boja proti pseudovede“.

Niekoľko poznámok na záver

Mnohí predstavitelia akademickej obce kritizovali profesora Garjajeva za jeho výskum a postoje, keďže verejne odkrýval veci naoko neodhaliteľné a vyslovoval často ťažko overiteľné  hypotézy. Na druhej strane si vydobyl podporu a rešpekt časti vedeckej obce, ktorá ho považovala za geniálneho človeka vhodného na nomináciu za laureáta Nobelovej ceny. Na ktorú stranu sa čitateľ prikloní, je jeho osobná vec. Niekto môže aspoň s časťou tvrdení Garjajeva súhlasiť a podstatnú časť jeho myšlienok a záverov aspoň v duchu tvrdo kritizovať. Sem patrí aj pisateľka tohto článku. Len budúcnosť ukáže, či bol profesor Garjajev génius alebo šarlatán. Pravdou však ostáva, že je otcom vlnovej genetiky a každý, kto sa zaujíma o vedu zaoberajúcu sa dedičnosťou a premenlivosťou – genetiku –, by mal o nej aspoň vedieť, že existuje.



ZDROJ: https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/biologia/genius-alebo-sarlatan-genetik-garjajev-videl-dna-v-inom-svetle/?fbclid=IwAR3-CfPKNRZPXp4v5H4FcoRwo9hYrOkPV7_Uz0pkXfo1IQsMXWwnT4VfAXw

Pozorujem a obdivujem
s akou ľahkosťou sa mení Svet.
Čo bolo – niet a nové sa chystá.
Nikdy tá istá doba nepríde.
Keď niečo odíde prichádza nové.
A aké Zdroje človek použil,
taký má život, aby žil a sa poučil…

Kontakt

vedome@zijemevedome.sk

Rytierska doba

- His Majesty Alexander -

Najnovšie články

  • All Post
  • MINULOSŤ
  • MOZAIKA MÚDROSTI
  • Nezaradené
  • O SILE SLOVA
  • RYTIERSKA DOBA
  • Z HLBÍN POZNANIA
  • Z MYSLENIA
  • ZAUJÍMAVOSTI
  • ZDRAVÝ ŽIVOT
    •   Back
    • Človek
    • Príroda
    • Svet
    •   Back
    • Rytierska etika
    • Rytierska súčasnosť
    • His Majesty Alexander
    • Z minulosti Rádov
    • Úsvit
    •   Back
    • Prehistorická minulosť
    • Pred našim letopočtom
    • Náš letopočet
    • Posledných 300 rokov
    •   Back
    • Poznanie z línie Života
    • O Vesmírnych Konoch
    • Stará Vieronauka Slovenská
    •   Back
    • Slová Slovanov
    • Sila slova
    •   Back
    • Z mojich zápiskov
    • Z mojich veršov
    • Zamyslenia Mysle
    • Zamyslenia Ducha
    •   Back
    • Zdravý pohyb
    • Zdravé telo
    • Zdravá duša
    • Zásady spoločenského správania
    •   Back
    • Zbierka príbehov
    • Zbierka múdrosti Predkov
    • Zbierka rozprávok
Ego

4. júla 2024
Edit Template

Z myslenia

O sile slova

Mozaika múdrosti

Zaujímavosti

Zdravý život

Z hlbín poznania

Minulosť

Rytierska doba

© Copyright 2023, Žijeme Vedome. Všetky práva vyhradené.