Views: 1
Veda a duchovnosť boli od úsvitu ľudskej civilizácie, až po tzv západnú civilizáciu stále spolu. Vo všetkých veľkých učeniach starých civilizácii je na to nespočetné množstvo dôkazov. Veda a duchovnosť šli ruka v ruke celou evolúciou vývoja ľudskej civilizácie. Až západní myslitelia nastavili západný spôsob učenia zameraného na vonkajší svet. Tento systém učí, ako myslieť tak, aby človek nachádzal hodnoty a vedomosti vo vonkajšom svete. Nestabilita nášho spôsobu života spočíva práve v tom, že sme príliš zameraní na vonkajšie hodnoty. Očakávame, že niekde mimo nás je to, čo potrebujeme a podľa toho nastavujeme naše správanie, rozhodovanie, pracovný aj rodinný život. Očakávame, že práve vonkajšie hodnoty naplnia a uspokoja naše vnútro túžiace po duchovnom raste. Táto nestabilita postupne dostáva spoločnosť do slepej uličky závislosti…
Túžba a závislosť na nových a nových informáciách , potrebách, veciach a neustále rýchlejšie prchavých novinkách, vedie spoločnosť do všadeprítomnej nespokojnosti a nenásytnosti. Tento vnútený spôsob myslenia vedie ľudí k slepej dôvere k označených autoritám, ktoré stále dominantnejšie presadzujú poslušnosť ako výhodu pre každého, kto chce dosiahnuť čo i len minimálnu spoločenskú výhodu. Túžba po týchto krátkodobých výhodách rozdeľuje ľudí na poslušne závislých a neposlušne slobodných. Obe skupiny ľudí pociťujú svoj druh výhody svojho správania a neuvedomujú si neustále vzďaľovanie sa jednej skupiny od druhej. Prestávajú si rozumieť, prestávajú sa rešpektovať a začínajú si navzájom znepríjemňovať kvalitu života.
Táto nebezpečná situácia by sa mohla vymknúť kontrole, ak by tu nebol niekto, kto s odstupom pozoruje obe skupiny a pripravuje sa na nový scenár spoločenského zriadenia…
S úctou Milan