Views: 0
Až do nástupu civilizácie pred 12 tis rokmi, sme nežili v mestách, ani v dedinách. Žili sme vonku, v prírode, v skupinách 60-80 ľudí, lovcov a zberačov. Klan bol spolu celý deň, deti boli s rodičmi celý deň. Nie iba s rodičmi, ale aj s ostatnými dospelými. Všetci mali hlboký pocit spojenia a prepojenia. Všetci boli prepojení so zemou, s pôdou, s lesom, s prírodou. Hlboké prepojenie s prírodou, hlboké prepojenie sa medzi sebou navzájom. Individuálny rodič, mama, otec, sa nesnažili vychovávať dieťa v oddelenom prostredí niekde doma. Celý klan vychovával dieťa. Dodnes sa zachovali africké príslovie: „Vychovať dieťa zamestná celú dedinu.“
Tieto podmienky, prirodzené ľudské podmienky sú preč a každým rokom je to horšie. Rodičia sú izolovanejší, vystresovanejší, nemajú podporu. Takže otázka nestojí – „Existuje dokonalý rodič?“ Otázkou je, aké sú podmienky pre úspešné rodičovstvo? Komunita… podpora… fungujúca rozšírená rodina…
Nejde tu o dokonalosť, alebo nedokonalosť individuálneho rodiča. Ide o pospolitosť. A tá je zdá sa nenávratne stratená! Čo s tým urobíme my, je len na nás…
Rodičovstvo nie je rola, ani to nie je úloha. Rodičovstvo je najdôležitejší vzťah. Bez pochopenia vzťahu akýkoľvek čin vyvolá len konflikt.
Prečo by v určitých chvíľach nemohlo byť dieťa nazlostené? Prečo by mal jeho hnev niekoho ohrozovať? Prečo to vlastne nazývame, že dieťa je zlé?!
Nezapájajte sa do jeho hry ľútosťou, ani nevyžadujte, aby okamžite potlačilo svoje pocity. Dieťa si tým stavom môže prejsť a vy mu len pomôžte: „Rozumiem Ti, si rozrušený… to zas prejde.“ Učíme ho sebaregulácii, práci s emóciami. Nikdy nepomôže krik, nikdy nepomôžu zákazy typu – nesmieš kričať, nesmieš plakať, si zlý, nemám Ťa rada… To nerobte. Ak reagujete proti jeho hnevu, ak sa postavíte silou a autoritou proti jeho pocitu (ktorý mimochodom musel nejak vzniknúť…), učíte ho len sebapotlačovaniu. A to nie je to isté, čo sebaregulácia. Ten najväčší DAR, ktorý môže svojmu dieťaťu rodič dať, je ŠŤASTIE, KTORÉ DIEŤA CÍTI V SEBE.
Keď ste v prítomnosti svojich detí nepokojní a nahnevaní (na čokoľvek, čo ste si priniesli v sebe domov), dieťa cíti váš hnev a nepokoj a myslí si, že je to kvôli nemu. Preto tie reakcie detí, ktorým my nerozumieme… lebo sa od nich odosobňujeme, kým dieťa stále cíti spojenie.
Dr. Gabor Maté
