Views: 0
Kdekto dnes hovorí o zjednotení. Chce, aby sa ľudia zjednotili, no každý to myslí po svojom. Prevažne tak, aby sa zjednotili s ním. A ani sa nesnaží, aby ľuďom niečo ponúkol. Myslí si, že stačí poukazovať na iných, akí sú zlí, neschopní, nebezpeční. No riešenie… je vraj až v zjednotení – s ním. Nezmysel na nezmysel. A výsledok? Vytvorenie ešte väčšieho počtu skupiniek tvrdohlavých ľudí, ktorí si hája iba svoje. Nikto nemyslí na Celok. A pritom zjednotenie vedie k Celku. Teda… malo by.
Ľudia si musia uvedomiť, aký je ich spoločný spoločenský Cieľ. Kým je cieľom len poraziť, alebo odstrániť niekoho iného, nedosiahne sa žiadne zjednotenie. AŽ ZJEDNOTENÍM SA V ROVNAKEJ VÍZII DOCHÁDZA K OČISTENIU CELĚHO PRIESTRANSTVA. Až zjednotením sa v rovnakej vízii dochádza k tomu, že ostatní sa buď pridajú, alebo sa vzdajú svojich osobných sebeckých zámerov, lebo pochopia, že v Priestranstve, kde sa všetci zjednotili, nie je možné dosahovať svoje sebecké ciele na úkor spoločnosti. Priestranstvo to nedovolí.
Priestranstvo je Celok. Nemožno ho rozkrájať, roztrhnúť, zobrať si z neho. To je ilúzia. A táto ilúzia sa votrela ako votrelec do ľudskej spoločnosti a ľudia si začali privlastňovať kúsky Priestranstva. Najskôr pozemky. Potom územia. Neskôr lesy, hory, vodné plochy, toky a pramene. Dokonca ich napadlo s tým obchodovať a oberať iných o právo na to, čo patrí všetkým. A tak začali lesy ničiť a obohacovať sa na nich a s vodou robiť výnosný biznis.
Priestranstvo sa nedá deliť bez toho, aby to nenarušilo jeho harmóniu. Keď sa naruší harmónia v Priestranstve, naruší sa aj život v ňom. A život predsa žijeme my.
Priestranstvo zostáva Priestranstvom, aj keď v ňom narobíme ploty, alebo steny v snahe rozdeliť ho. No Priestranstvo sa nedá rozdeliť. Vytvoria sa v ňom len individuálne úseky, pozemky, miestnosti, ale čo sa Priestranstva týka, je vždy celistvé. Prírodné a Vesmírne zákonitosti v ňom platia stále. Tým je jedno, že im človek prestal rozumieť.
Ak niekto koná bez Poznania,
získa Poznanie na základe konania.
Tak to je. Aj keď som len „zrnkom piesku v púšti“, viem to…
S úctou Milan