Views: 120
Ľudská Myseľ má v sebe neobmedzené možnosti. Človek by vďaka nej mohol posunúť hranice ľudských možnosti a života na Zemi na inú úroveň – omnoho vyššiu úroveň. No nato by museli ľudia myslieť viac na ľudské spoločenstvo, ako na seba.
Západná filozofia individualizmu vtiahla ľudí do izolácie vlastnej neschopnosti riešiť svoje vlastné problémy. To všetko z dôvodu, že sami seba vnímajú ako oddelené jednotky od spoločnosti… od Rodiny. Tým sa Sila Rodiny vytratila. A čo dokáže človek ako individuálna bytosť ber Rodiny, bez svojho Rodu? Čo dokáže človek, ktorý má pocit, že je oddelený od svojej Rodiny a spoločnosti, v ktorej žije? Čo myslíte, prečo majú zrazu psychológovia a psychiatri tak veľa práce? Lebo máme silné Rodiny? Keby boli silné, postarali by sa o svojich…
Potrebujeme sa znova dostať do bezpečia zdravého partnerstva, Rodiny, Rodu a Národa. Potrebujeme myslieť v rámci spoločenského konceptu. Ak chcem niečo vylepšiť, musí to byť dobré aj pre iných, ak chcem niečo dosiahnuť, musí to priniesť osoh aj ostatným. Koncept JA už nemá žiadnu silu. Stratil zmysel. JA som súčasťou MY. MY dáva zmysel, bezpečnosť, silu, kreativitu, nekonečné možnosti sebarealizácie pre celok. Kto to ešte nechápe, brzdí sám seba a svoj rozvoj. Bráni sám sebe zažívať Radosť zo Života. Sám sebe ubližuje, aj keď si myslí, že mu to robia tí ostatní.
Stará obyčajná Myseľ nemá k spoločenstvu žiadny vzťah. To ona – spôsob uvažovania – prezrádza ľudí, kto v akom programe myslenia funguje. Keby bolo ľudstvo vyspelejšie, keby malo k spoločenstvu ľudí zdravý, prirodzený a normálny vzťah, bola by spoločnosť úplne iná. Celá spoločnosť so všetkými svojimi sférami – sociálne istoty, vzdelanie, ochrana zdravia, veda, bezpečnosť, podnikanie, politika… to všetko by slúžilo iba spoločným potrebám spoločenstva ľudí.
Ešte včera sme takí neboli. Pretože sme boli nenormálni, nezdraví, chorobomyseľní, sebeckí a násilnícki k ľuďom aj k prírode. Bolo to preto, lebo takí boli všetci okolo a preto nám to neprišlo ako niečo choré a škodlivé.
Dnes to už môže byť iné… ak si to uvedomíme…
Žijeme Vedome ?
