Radosť nie je niečo, čo sa dá naučiť. Radosť sa nedá ani nejakým úsilím, či tréningom dosiahnuť. Radosť – tá je proste v nás, Radosť je súčasť nášho základného programu. Už keď sa dieťa narodí, už je radostné, šťastné, usmievavé, spokojné.
Usmievať sa vedia všetci ľudia na svete, hladní aj nasýtení, chudobní aj bohatí… Radosť je prirodzená človeku. Preto, ak ju ľudia stratia, snažia sa ju získať späť. Stáva sa, že niekedy sú ľudia bez Radosti dlho, tak dlho, až zabudli na to, čo skutočná radosť je. Vtedy ju nahrádzajú potešením. Snažia sa získať späť svoju radosť a pritom začnú používať alkohol, cigarety, drogy, či iné návykové látky, ktoré im na chvíľu pocit radosti poskytnú, no je to iba pocit, iba potešenie. Hľadajú Radosť, ale všetko čo dostanú, je iba potešenie. A toto potešenie ani nepochádza zvnútra, pochádza len z vonkajšieho prostredia.
Ľudia sa spoliehajú na vonkajšie veci, aby získali vnútorné potešenie. Snažia sa nahradiť Radosť. Keď v tom zlyhávajú, stávajú sa veľmi negatívnymi. Aby ospravedlnili ten skľučujúci pocit v sebe, naučia sa obviňovať svet za svoje vlastné problémy. Ľudia sa naučili obviňovať jeden druhého, v rodine, medzi priateľmi, v práci. Tam vonkajší svet dostane ľudí, ak sa dlho nevracajú do svojho vnútra. Len hľadajú niekoho, kto za to môže…
Týmto nemusí prejsť každý. Každý predsa rozhoduje sám o sebe. Môže sa kedykoľvek rozhodnúť zastaviť, zmeniť smer, objaviť Radosť v bežnom žití, objaviť Radosť v tom, čo vo mne Radosť prebúdza. To všetko sa dá objaviť… je to naša úloha. Nie je potrebné nikoho hľadať, žiadnych vinníkov. Ak nám chýba Radosť, je to len preto, lebo sme obrátili pozornosť tam, kde naša Radosť nie je. Svet okolo je nástroj ktorý sa môžeme naučiť používať, aby sme mali zo života Radosť. Musíme si to len uvedomiť. Uvedomiť si, že každá moja reakcia je len moja voľba. Nikoho voľba to nie je. Iba moja.
Vo vonkajšom svete je mnoho vplyvov, ktoré nám môžu, ale aj nemusia ovplyvňovať život. Či nás ovplyvňujú, o tom rozhodujeme my. Naša pozornosť. Je omnoho lepšie sa nad mnohé veci povzniesť, ako s nimi bojovať. Načo nám je vojnový stav s niečím, alebo s niekým? To čo to je za hlúpy výber? Nie je lepšie mať vzťah s krásou? Alebo vzťah s pravdou? Nie je lepšie mať vzťah s dobrom a radosťou? A venovať tomu vzťahu svoju pozornosť? Myslíte si, že áno, že je to lepšie? Tak načo venujete tú istú pozornosť klamstvu a vytvárate si s ním vzťah? Vzťah s klamstvom nikdy nie je o radosti, to mi verte.
Naučte sa povzniesť sa nad negatívne situácie, nevenovať im pozornosť. Naučte sa to a môžete sa stať nedotknuteľnými. V histórii ľudstva boli hrdinovia, ktorí boli mučení, ktorí prešli hroznými situáciami, boli skúšaní životom, no bolo v nich niečo, čo im nedovoľovalo vzdať sa Pravdy. Radšej ostali čistí, aj keď ich to stálo život. Vám o život nejde. Skúste teda zistiť, o čo vám ide… a buďte k sebe úprimní.
GrandMaster WOLF
