Views: 0
Žijeme. Aj keď mnohí ani nevedia, čo to znamená. Tu v tomto svete, na tomto mieste v nekonečnom Vesmíre podliehame zmenám. Vedome, či nevedome sme nútení reagovať na všetko to, čo sa deje. Vnímate to? Vnímate to vedome? Naozaj vedome vnímate to, čím prechádzate vo svojej každodennosti?
Mnohí ľudia totiž nežijú (nevnímajú) vedome. Podvedome robia rozhodnutia, ktoré v ich životoch spôsobujú množstvo rozporuplných situácií. Je to preto, lebo ich vedomie je potlačené a žijú zautomatizovane. Prijali pravidlá, zvyky a návyky svojho okolia a pokračujú v pláne svojho okolia. Ale čie sú to pravidlá? Čí je to plán? Čie zvyky a návyky ste prijali? Aké pravdy? Sú to skutočné pravdy?
Hľadáte odpovede na tieto a podobné otázky, alebo je vám to ešte stále jedno? Žijete vedome, alebo vás tento svet stihol uspať a vám sa ešte stále nechce prebudiť? Žijete vedome? Alebo ešte stále túžite aspoň chvíľu, ešte aspoň chvíľu ostať tak, ako to je… zostať v polospánku. V pravidelnom rytme bežného života to nie je nič výnimočné. Mnohých tento spoločenský systém a život v ňom, uspal. Práca, rodina, práca, rodina… nádych, výdych… starosti, úvery… dlhy a problémy… vám zahmlia zrak. Vnímate už len ako to zvládnuť… netvoríte… nechávate sa viesť… (kým?) zaspávate… (s kým?) skrátka len prežívate… (kvôli čomu?) zo dňa na deň.
Keď pozorujem ľudí okolo, keď vnímam svet, v ktorom žijem, mám pocit, akoby sme boli nad ránom… Niektorí ľudia sa už prebúdzajú, iní v ľahkom spánku čo-to vnímajú a niektorí ešte spia. Mnohým sa však rozvidnieva. Začali vnímať systém, ktorý ich obklopuje. Zamýšľajú sa nad zmyslom života, alebo aspoň nad tým, že život predsa musí mať iný zmysel, než je to, čo ponúka spoločenský systém. Začína im byť jasnejšie… rozvidnieva sa.
… pokračovanie v pripravovanej knihe.
Milan Kern
Tento text podlieha autorským právam
Milan Kern ©