Views: 5
Pred tisíckami rokov mali naši predkovia veľké Poznanie o štruktúre Vesmíru – makrokozmos a o štruktúre Človeka – mikrokozmos. Poznali a rozumeli ich vzájomnému prepojeniu a vzťahu. Vedeli, že vzťahy človeka s blízkymi, príbuznými, vzdialenejšími, s celým ľudstvom, prírodou, zemou, nebesami, slnkom a Vesmírom sú podstatnou súčasťou ľudského bytia.
Toto Poznanie bolo nesené a stále je prenášané k ľudstvu Veľkými Učiteľmi všetkých národov a čias. Je prekvapujúce, že múdrosť, ktorú prenášajú, sa dá odhaliť uvedomením si významu spomínaných vzťahov a taktiež uvedomením si významov slov Veľkého jazyka. Nehovoríme o žiadnom zo súčasných jazykov, ale o prajazyku, z ktorého vyrástli indoeurópske jazyky. A nielen tie. Ako sa stalo, že jednotný jazyk ľudstva bol rozdelený na veľa iných? Môžeme hovoriť o prirodzenom procese rozdelenia národov, ktoré sa rozširovali a usadzovali na planéte Zem….. Možno je to tak….. Za vonkajškom je však vždy vnútorné…
Možno si spomenúť na podobenstvo o stavbe babylonskej veže, keď sa ľudia vydali na cestu do neba, aby postavili hmotné „schodisko do neba“ … Všemohúci ich zastavil. Zastavil ich znemožnením vzájomného porozumenia. Jedným z významov tohto podobenstva je, že je nemožné dosiahnuť výšky Ducha technickými prostriedkami. Zdá sa, že moderné ľudstvo opakuje chybu staviteľov Babylonskej veže. A výsledok je rovnaký – každý má svoju vlastnú „pravdu“, každá zvlášť a v rôznych skupinách sa takmer „nepočujeme“ a nerozumieme si. To vedie iba ku konfliktom, utrpeniu a zničeniu. Hrozí úpadkom alebo dokonca smrťou civilizácie…
Boli časy, keď si ľudia navzájom rozumeli (hovorili rovnakým jazykom). Nielen alegoricky, ale aj prakticky. Na jednom prajazyku, ktorý bol rozdelený do mnohých jazykov rôznych národov. Podľa spôsobu života (bytia) sa tieto jazyky menili, odrážali život ľudí, vonkajší aj vnútorný. Ruština, podobne ako iné východoslovanské jazyky, sa ukázala byť bližšie ku koreňom. O niečo viac ako v iných jazykoch si zachovala vnútorný význam slov starodávneho prajazyka. Nastáva čas, kedy sa môže každý prebudiť k starodávnym a zároveň najnovším Poznaniam vzdialených predkov, dotknúť sa svojej vlastnej Vnútornej múdrosti a Múdrosti svojho Rodu, Národa, Ľudstva, Vesmíru. Múdrosť, ktorá v nás vždy žije. A Pravda je otvorená pre každého, kto ju chce Poznať.
Podľa starodávnych mudrcov sedem riadkov abecedy, každé so siedmimi písmenami, odráža význam bytia – Zostup Ducha (Vedomie) na Zem (Hmota) v siedmich krokoch. Na čele staroveku počet písmen (49) zodpovedá cyklu života, jeho bytia a vývoja človeka:
Prvých 7 rokov – človek rozvíja fyzické telo (otvára sa prvé centrum komunikácie s Kozmom – 1 čakra), potom nasleduje 7 rokov vývoja emócií – „prechodný vek“ (2 čakry), ďalších 7 rokov intelektuál centrum (3 čakra) sa vyvíja. Toto je prvý (21) rok individuálneho rozvoja človeka. Potom po dobu 21 rokov človek vyrastá v spoločnosti (Rode): od 21 do 28 rokov môže porodiť potomka a zdvihnúť svoje telo (otvorením svojej 4 čakry – srdca). Od 28 do 35 rokov vychovávať svoje emočné princípy a od 35 do 42 – intelektuálne princípy. Potom sa človek môže postupne vzdialiť od vonkajšieho života k vnútornému a do 49 rokov veku otvoriť všetkých 7+2 svojich centier spojenia s Bytím.
Je veľa Múdrosti, ktorú pred ľuďmi doteraz ukrývali. Nie je už podstatné Kto. Nie je už podstatné ani Prečo. Teraz je podstatné Objavovať Poznanie a Rozumieť Životu.
Technologický rozmach tejto doby znova smeruje podmaneniu si ľudstva a elitárstvu. Všetko na úkor prirodzene duchovného rozvoja ľudstva. Obmedzovanie vzdelania, nesprávne odovzdávanie informácií, úmyselné poškodzovanie myslenia dnešnej populácie, nevyhovujúca strava poškodzujúca zdravie, systém udržiavania nesprávnych spoločenských návykov, navádzanie spoločnosti na prijatie chorých prejavov za normu, digitalizácia, kamerové systémy pokrývajúce takmer celú planétu, systém absolútnej kontroly… to všetko naznačuje smer.
Ako je vidieť, aj tento spoločenský Systém ochorel a prichádza doba globálnych zmien. Tak ako za čias Babylonskej veže, aj dnes si ľudia prestávajú rozumieť a každý už chce len to, aby sa to konečne zmenilo.
Ako to celé nakoniec bude, záleží na nás – na ľuďoch tejto doby.