Skupina vysokoškolských absolventov so závideniahodnými kariérami prišla na návštevu k svojmu profesorovi z univerzity. Reč sa čoskoro zvrtla na stres doma i v práci a množili sa sťažnosti. Keď ponosovanie nemalo konca, čoraz častejšie sa obracali pohľady prítomných smerom k profesorovi, očakávajúc jeho radu podobne ako kedysi; veď už v škole bol povestný svojimi nevšednými odpoveďami. Profesor sa však iba usmial a ponúkol svojim študentom šálku dobrého bylinkového čaju. Nato odišiel do kuchyne a po chvíli sa vrátil s horúcim džbánom šíriacim príjemne vône, a zbierkou najrôznejších šálok – porcelánových, umelohmotných, sklenených, starých i moderných, lacných i drahých, a povedal im, nech sa obslúžia. Keď už všetci sedeli so šálkou v ruke, profesor povedal:
„Pozrite sa – všetky tie pekné a drahé šálky ste si rozobrali a na tácke ostali iba tie lacné a ošarpané. Hoci je normálne, že chcete pre seba len to najlepšie, je to súčasne hlavný zdroj vašich problémov a stresu. To, o čo vám všetkým v podstate išlo, bol totiž nápoj, nie šálky. Ale podvedome ste si vyberali tie najkrajšie šálky a rovnako podvedome ste ich aj porovnávali so šálkami tých druhých. A teraz porozmýšľajte: Život je ako čaj a vaša práca, peniaze a spoločenské uznanie sú ako šálky. I keď sú šálky dôležité, aby ste sa mohli napiť, sú to len prostriedky k životu, nie Život samotný. Kvalita života sa nemení vonkajšími okolnosťami, a ani tie v skutočnosti kvalitu života neovplyvňujú. Niekedy, keď sa sústredíme len na tú šálku, zabudneme si všímať nápoj, ktorý v nej dostávame.
Nedovoľte, aby u vás dominovali šálky…
vychutnávajte si radšej kávu!“
