Views: 8
Rytiersky rád templárov aj v dnešnej dobe vyvoláva otázky, z ktorých na mnohé neexistujú odpovede. Teda možno existujú, ale my ich nepoznáme. Zásadným problémom je totiž množstvo dezinformácií, ktoré sa na templárov v priebehu storočí nalepilo.
Taliansky spisovateľ, filozof a odborník na históriu Umberto Eco sa prikláňa k názoru renomovaných historikov, že v prípade 99% kníh o templároch ide o číru fantáziu. Aj preto sa dá povedať, že s utriedením názorov na tento rytiersky rád majú problém aj niektorí historici. A čo potom laická verejnosť!
Našťastie sú tu odborníci ako Barbara Fraleova, významná talianska paleografka, historička a archivárka Tajných vatikánskych archívov, ktorá sa roky zaoberá históriou templárskeho rádu a svoje znalosti a zistenia spísala do niekoľkých faktografických kníh so snahou zachytiť historickú presnosť informácií o tomto rádu. V roku 2001 objavila dokument „Chinonský zvitok“ – 700 rokov skrytý v Tajných vatikánskych archívoch, dokazujúci nevinu templárov v obvineniach, ktoré boli proti nim znesené ako aj politické pozadie celého procesu.
Pôvodných deväť členov skromného mníšskeho bratstva, laických bojovníkov, sa v priebehu storočí rozrástlo do váženého rádu s nesmiernou vojenskou aj finančnou silou. Bratstvo založil Hugo z Payns a už začiatku si získal priazeň jeruzalemského panovníka Balduina II., tak isto ako jeho nástupcu Fulka z Anjou, ktorý im hneď na začiatku bratstva zanechal nemalý finančný obnos.
Hugues de Payens, francúzsky rytier z Champagne, prvý templársky veľmajster
Svoj sľub poslušnosti, chudoby a čistoty vyhlásili prví členovia rádu v roku 1220 a o 9 rokov neskôr rád oficiálne uznala katolícka cirkev na koncilu v Troyes. Spomínaný Balduin II. rádu venoval časť kráľovského paláca neďaleko Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme (templa), z ktorej bol postupne odvodený názov: Militia Salomonica Templi, neskôr fratres Templari alebo Templarii.
Osudná bula Pastoralis praeminentie
Tvrdá disciplína vo vnútri rádu dala Temple povesť železnej poctivosti, čo bolo dôvodom pre bohatých obchodníkov a feudálnych vládcov uložiť si svoj majetok u templárov a tak v priebehu 13. storočia začali templári na základe rozhodnutia pápeža fungovať ako banka, ktorá zhodnocovala majetok predovšetkým šľachty. Ale zatiaľ čo pápež Inocent II. položil základy rýchleho rozvoja rádu a zaručil mu výnimočnú autonómiu, jeden z jeho nástupcov Klement V. bol donútený na základe tlaku kráľa Filipa IV., prezývaného Kráľ Slnko, a pod falošnými obvineniami, vydať bulu s názvom Pastoralis praeminentie, ktorá nariaďovala európskym panovníkom pozatýkať členov templárskeho rádu a postaviť ich pre cirkevný súd.
Začiatkom 14. storočia sa tak templári dostali do nemilosti moci svetskej aj cirkevnej. Najpravdepodobnejšie sa tak stalo kvôli nahromadenému majetku, ktorý bol tŕňom v oku mnohým. História rádu sa oficiálne prestala písať 18. marca 1314, kedy bol upálený jeho posledný veľmajster Jacques de Molay spoločne s ďalšími predstavenými.
Existujú templári dodnes?
V súvislosti s templárskym rádom je potrebné ešte mnoho vecí preskúmať. Existujú skupiny, ktoré veria, že rád prežil proces aj horiace hranice a je v tajnosti udržiavaný až dodnes. Ordo templi, bol nábožensko-vojenský rád, ktorého členovia boli vojaci – slobodní alebo vdovci – ktorí sa zaviazali, že nebudú mať ženy a deti a dodržiavali sľub poslušnosti a osobnej chudoby.
Samozrejme je otázne, ktoré organizácie by v dnešnej dobe mohli napĺňať charakteristiky naznačujúce, že by mohlo ísť o nástupcov pôvodného templárskeho rádu. Mimo toho je bula pápeža Klementa V., ktorá činnosť templárov zrušila, aj po viac ako 700 rokoch platná a zmeniť to môže len autorita rímskeho pápeža, nasledovníka Klementa V.
Musíme taktiež dodať, že Klement V. nikdy templársky rád neodsúdil, práve naopak, pred svojou smrťou nariadil zrušiť ich exkomunikáciu, do ktorej sa templári na základe mučenia sami uvrhli. Toto omilostenie nebolo nikdy zrušené a rozpustenie rádu zverejnené na Viennskom koncilu, zostáva po siedmych storočí nezmenené v podobe dočasného riešenia.
ZDROJ: https://www.dobrodruh.sk/clanok/templari-su-dodnes-jednym-z-najzahadnejsich-rytierskych-radov-v-dejinach
