Views: 5
,,Musíme im zamestnať rozum, chápete?”
,,A ako to chceš urobiť?”
,,Na čo najlepšie reagujú ľudské inštinkty? Jednoznačne na strach. Musíme ich udržať v neustálom strachu.”
,,V strachu z čoho?”
,,O holé prežitie.”
,,A ako to robíme?”
,,Budeme ich zaneprázdňovať. Ale urobíme to nenápadne, nemôžeme z nich úplne vyčerpať všetku ich silu. Nakoniec, veď ich potrebujeme. Videl by som to asi na päť dní v týždni. Osem hodín denne. Minimálne. Cez víkend sa budú regenerovať. Aby mohli zase pracovať.
A odmena? Musíme vybudovať ekonomiku, aby každý zarobil len toľko, aby splatil svoje životné nároky a potreby. Nič moc extra, chápete.
Sloboda rastie s množstvom peňazí a ľudia by si mohli začať robiť čo chcú. Ak by ušetrili silu, mohli by opustiť prácu a založiť vlastné podniky. Nemôžeme riskovať.”
,,Prečo?”
,,Nechápeš to? Potrebujeme robotníkov! Potrebujeme poslušných, nemysliacich robotníkov. Ak ich správne zamestnáme a dáme im čas len na riešenie svojich základných problémov, nebudú mať čas sa pýtať, čo vlastne chcú, nebudú mať čas dostať sa do tvorivého priestoru za myšlienkami, kde ako vieme, je priestor na čistý rozhovor s Bohom. A to im nemôžeme dovoliť.
Ceny nehnuteľností stanovíme tak, aby si museli brať hypotéky. A toto je absolútne viazané na ich prácu a strach o vlastnú existenciu. Vymyslíme systém tak, že nebudú mať žiadne myšlienky na nezávislé konanie. V žiadnom prípade.
Odrežeme aj ich prístup ku kvalitným jedlám. Obklopíme ich chémiou. Toto potlačíme ich vnútorný hlas a pomaly zničíme ich telá na úroveň závislosti od chémie. Z toho budeme mať opäť množstvo finančného zisku.”
,,Z ich zničených tiel? Ako?”
,,V skutočnosti to nie je chémia, ktorá ničí ich telá. Sú to práve ich myšlienky, ktoré túto chémiu používajú. Ich myseľ ochorie. Nedozvedia sa, že zmenou myslenia môžu liečiť svoje telo. Naučíme ich spoliehať sa na chémiu aj vo forme liekov. Budeme trénovať lekárov, aby nič iné neodporúčali. Budeme šíriť jasnú nedôveru v akékoľvek iné alternatívne spôsoby liečenia. Toto bude skvelé! A samozrejme, škôlky a školy musia byť nastavené tak, aby pre nás vyrábali týchto poslušných zamestnancov, chápete?”
,,No, chápem to. Ale ako ich chcete nastaviť?”
,,To je jednoduché. Deti sa učia a prijímajú všetko, čo vidia. Takže, nesmieme im dať priestor na vlastný výber. Zaplníme ich informáciami, ktoré sa budú musieť dozvedieť. Žiadne otázky. Bez utvorenia vlastného názoru. Nesmieme podporovať ich jedinečnosť, v ktorej by mohli nájsť silu a vyniknúť nad ostatnými. To jednoducho nebude možné. Potrebujeme uniformitu, rozumieš? Deti budú známkované. Prebudíme v nich konkurenciu. A rivalitu. A vtedy im povieme, že príležitostí na svete nie je dosť. Že treba bojovať o miesto na slnku. Nedozvedia sa, že opak je pravdou! A budú sa snažiť byť najlepšími. Vo všetkom. Budú sa sústreďovať na svoje nedokonalosti, no zabudnú sa preto sústrediť na to, v čom vynikajú a nepodporia tak svoju vlastnú jedinečnosť.
Zamestnáme ich natoľko, aby sa snažili o štúdium a získali informácie, že ich jediným cieľom je absolvovať vysokú školu a získať čo? Nuž áno, áno! Pracovné miesta! A je tu! Hotovo, náš moderný otrok. Chápeš to? No nie je to geniálne?”
,,Absolútne, povedal by som! Dobre, ale keď dostaneš toho zamestnanca a príde domov po práci, čo bude robiť?”
,,Bude pozerať TV! To je ten správny nástroj na naliatie takých informácií do ich hláv, ktoré chceme my sami, aby spracovali! Takto im podsunieme viac strachov a takých informácií, aby sme v nich vytvorili negativistické myslenie. Rozumiete? To je uzemnenie. V zhone a ich neustále zaneprázdnených mysliach nikdy nenájdu spojenie so sebou samým. Nikdy nepocítia konštantné, skutočné šťastie, ktoré oslobodzuje. Ich telá budú choré a ich mysle tiež. Vždy budú bojovať. O energiu, o pozornosť, o lásku. Všetko to budú chcieť od ostatných. A ani nebudú vedieť, že oni sami ju už majú. A najlepšie na tom je, že nič iné nebudú vedieť, tak to budú opakovať stále dokola. Budú to isté učiť svoje deti. Systém, ktorý sa sám rozširuje a udržiava! No nie je to geniálne?”
,,Je. Úplne!”