Views: 172
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako často používame záporné slovíčko NIE (NE) ? A to dokonca aj v prípade, kde ho vôbec nepotrebujeme použiť. Napríklad chcete niekoho pozvať na kávu a položíte mu otázku: „NEdáš si kávu?“ Pritom sa ho chceme opýtať, čo si kávu dá. A podobným spôsobom sa vyjadrujeme často. O čo tu ide?
Naša reč, náš jazyk sa rôznymi vonkajšími vplyvmi neustále formuje. Ustupujeme rôznym trendom, ako to je aj v súčasnosti, keď čím ďalej, tým viac vnášame do bežnej reči anglické výrazy. V minulosti to boli nemecké výrazy, predtým maďarské atď. A medzitým sme si ani nevšimli, ako do nášho jazyka vniklo vyjadrovanie pozitívnych procesov cez negatívne slová. Čo sa tým mení?
Odjakživa myslíme v obrazoch. Používame obrazovú myseľ. Naši predkovia slovami tvorili, vytvárali pozitívne obrazy, lebo vedeli, že vytvorením obrazu sa vyjaví reálny proces aj v našom JAVnom svete. Uvediem príklad:
Dieťa sa šplhá po strome. Otec ho podporí slovami:
„Opatrne. Pozoruj akého konára nad sebou sa môžeš chytiť a na ktorý konár pod sebou sa môžeš postaviť. Buď pozorný, takto sa dostaneš až na vrchol stromu.“ – vytvára sa obraz jednoduchosti zdolania cieľa. No hlavne že sa dá dostať až na vrchol.
Dnes? Často počuť slová:
„NEspadni. Prečo si tam liezol, veď spadneš. NEchoď vysoko, dolámeš sa. NIE že sa Ti šmykne noha, alebo ruka.“ – vytvára sa tým obraz pádu. Nezdolania cieľa. A toto robíme vo všetkom. Uvedomujte si svoju reč!
Procesné Sily Tvorenia reagujú na naše vyslovené myšlienky, aj na naše opakované myšlienky, ktoré svojim opakovaním potvrdzujú vytvorený obraz v Mysli. Myseľ je nástroj. To by si mal každý uvedomovať. Nástroj na Tvorenie. Takže namiesto NEutop sa, povedzme – preplávaj to, namiesto NEspadni, NEporež sa, NEublíž si, NEzabi sa, povedzme radšej – buď opatrný, dávaj si pozor, to zvládneš, verím ti.
Slovo NIE – NE je výrazom ODMIETNUTIA OBRAZU, ktorý nám niekto podsúva. Na to sa má slovo NIE používať. No nás „niekto“ naučil používať slovíčko NIE – NE ako predponu pred tvorený obraz, ktorý je opakom toho, čo chceme dosiahnuť. Dávajme pozor na to, čo komunikujeme.
NEbojím sa – s ľahkosťou to zvládnem.
NEochoriem – mám pevné zdravie.
NEbuď smutná – usmej sa, ver mi.
Vráťte sa naspäť k vedomému tvoreniu,
k tvoreniu obrazov toho, čo chcete,
namiesto obrazov toho, z čoho máte obavy.
To je prvý krok k vedomému žitiu.
MYSLÍM NA TO, ČO CHCEM DOSIAHNUŤ
(nie na to, čoho sa obávam).
Takže nabudúce, ak budete chcieť vysloviť:
„NIE som blázon.“ – povedzte: „Viem čo mám robiť.“
„NEopakuj vždy to isté.“ – povedzte: „Zmeň to.“
„NEmal by si to robiť.“ – povedzte: „Prestaň s tým.“
„NEchoď tam.“ – povedzte: „Zostaň so mnou.“
„NEver im.“ – povedzte: „Prever si to.“
Takže ešte raz.
NEmyslite na to, čoho sa bojíte.
MYSLITE NA TO, ČO CHCETE dosiahnuť.
Žijeme Vedome ?
