Views: 0
Človek je ako dieťa, ktoré vstúpilo do obrovskej knižnice. Sú v nej obrovské police plné veľkých kníh, písaných rôznymi jazykmi. Dieťa vie, že niekto musel napísať všetky tieto knihy, no netuší kto to bol a akým jazykom sú písané. Nevie ani o čom ktorá kniha je. Dokonca nevie ani čítať. Dieťa so zadržaným dychom sleduje všetko okolo a tuší ohromný vplyv týchto kníh. Tuší, že obsahujú veľmi veľa tajomna. Vníma akýsi zvláštny poriadok, zatiaľ nedosiahnuteľný, no vie, že to všetko chce vedieť. Naučiť sa… a vedieť.
Cíti, že zatiaľ nevie nič. Aký vzácny stav Vedomia dokážu deti precítiť. Absolútnu túžbu v absolútnej pokore v absolútnom rozhodnutí dosiahnuť novú úroveň. Presne toto potrebuje precítiť každý človek, aj ten najinteligentnejší človek na planéte, keď sa v ňom odráža popísaný príbeh dieťaťa, ako stojí v knižnici…
… a ako dospelý človek stojí v priestranstve, kde všade okolo je Boh – ešte stále tak nedosiahnuteľný, nepochopiteľný, tajomný… v akomsi zvláštnom poriadku, zatiaľ nedosiahnuteľnom, no vie, že to všetko chce vedieť. Naučiť sa… a vedieť.
S úctou Milan
