Views: 13
Malý levíča sa stratilo svojej mame levici. Putovalo divočinou, až stretlo stádo kôz. Tie sa ho ujali. Kozy ho živili svojim mliekom a malý levík putoval všade so svojim stádom kôz. Samozrejme si myslel, že aj on je koza. Mečal ako koza a keď trošku vyrástol, začal sa aj pásť ako koza.
Jedného dňa sa neďaleko stáda kôz objavil lev. Bol hladný a rozhodol sa uloviť si jednu kozu. Všetky kozy sa dali na útek a malý lev s nimi. Veď si predsa myslel, že aj on je koza.
Dospelému levovi to bolo divné, keď videl, ako malý lev pred ním uteká. Rozhodol sa nechať kozy kozami a chytil malého leva. Ten začal žalostne mečať:
„Nechaj ma, neubližuj mi, veď som len malá kozička.“
Dospelý lev mu hovorí:
„Čo to hovoríš za nezmysly? Veď Ty si predsa lev, ako ja!“
Ale levíča len nariekalo, neverilo levovi a triaslo sa od strachu. Starý lev nevedel, ako má malé levíča presvedčiť o tom, že je lev, chytil malého leva za krk a odniesol ho k vode. Položil ho a hovorí mu:
„Poriadne sa na seba pozri a potom mi povedz, či vyzeráš ako koza!“
A tak malé levíča konečne spoznalo svoj omyl. Prestalo sa chovať ako koza a začal sa chovať ako lev.
Podobenstvo o levovi ukazuje, ako falošná predstava o sebe samom bráni človeku poznať jeho pravú Podstatu a vedie ho dokonca k tomu, aby ju popieral.
