Views: 237
Zlomový bod vo vývoji vlastného uvedomenia je moment, keď nevieme, kto vlastne sme. Kto v skutočnosti zažíva dýchací proces, kto si chce zaspievať, kto má chuť na dobré jedlo, kto má rád adrenalínové situácie a kto chce následne zažiť pokoj a byť iba sám so sebou a ticho? Kto v nás to všetko chce? Kto v nás riadi krvný obeh? Kto v nás pozerá? Kto v nás premýšľa a rozhoduje sa? Kto vlastne sme?
Keď sa začneme pozorovať, zistíme, že pozorujeme pozorovateľa, ktorý pozoruje nás. Magické zrkadlenie v nahliadnutí do vlastného vnútra. Kúzlo života, keď vieme, že aj keď nevieme ako to je možné, ale vo vnútri nás je niekto, kto je vlastne my. Každý z nás má sám seba v sebe.
Zo začiatku, keď pozorujeme pozorovateľa, ktorý nás pozoruje, vidíme len falošné ja – mysliac si, že to je Ja. Neskôr to pochopíte… no ak vydržíte, ono odstúpi…
… nie ja som ten, kto sa prebúdza.
To falošné ja musí odstúpiť. Ustúpiť vytrvalému Pozorovateľovi, ktorý pozoruje Pozorovateľa, aby pochopil, kto nie je a kto v skutočnosti je.
To nie je o spánku,
ani o prebudení.
To je o pochopení
vlastnej identity,
ktorú si nevšímaš.
A tak si vytváraš
falošnú
pre tento hrubý
hmotný Svet.
A Teba niet…
… kým si to nevšimneš
a vtedy začneš
pozorovať Pozorovateľa,
ktorý Pozoruje Teba.
Čaká… dokiaľ treba,
kým nezatúžiš
pochopiť kto si.
Falošný odstúpi,
a pravý sa zjaví
do sveta Javi
aby sa prejavil
aby v Tebe žil...
S úctou Milan
