Views: 153
V snahe zachovať si akúsi nepoškvrnenosť a ochrániť sa pred morálnym pošpinením, sa človek nejakým spôsobom obhajuje a očisťuje sám pred sebou, ako aj pred očami iných ľudí. Vlastné konanie a jeho následky si sám v sebe očisťuje tak, aby pred vlastným Svedomím nemal výčitky.
Človeka prezentuje pred svetom okolo jeho konanie. A čo na to svet? Ten je plný radosti aj smútku, odvahy aj strachu, skazenosti aj dobroty, prefíkanosti, aj úprimnosti. Všetko to naráža na naše úmysly. Niektoré sú sebecké, iné v prospech iných ľudí. V tom všetkom musí človek budovať svoj život, aj vlastný charakter, aby sa mohol pokojne ukázať na verejnosti a aj sa pozrieť sám na seba do zrkadla.
Niektorí zas podľahnú zlým silám tohto sveta so všetkou jeho skazenosťou a prefíkanosťou, ktoré môžu zvrátiť aj ten najlepší úmysel. Stanú sa hračkou síl, ktoré chcú narušiť pokoj a harmóniu vo vzťahoch ľudí, aj vo vnútri človeka. Zaujímavé je, že oni sami vo svojom konaní tvrdia, že majú „čisté svedomie“. Ako to teda je so Svedomím ?
Vieme už, že existuje určitý vzťah medzi Svedomím a konaním. Každý z nás má nejakú skúsenosť s výčitkami Svedomia, keď sme urobili niečo, čo naše Svedomie vyhodnocuje ako nesprávny čin. Tiež nás neraz to isté Svedomie varuje pred nejakým rozhodnutím, ktoré nie je v súlade s tým, čo naše Svedomie považuje za správne. Mnohí ľudia pociťujú k tomuto vnútornému „hlasu“ určité podriadenie sa, iní vernosť v budovaní svojich cností. No sú aj takí, ktorí svoj vnútorný hlas Svedomia nerešpektujú a konajú akoby podriadení inej sile. Inej, než je vlastné Svedomie.
Je zaujímavé, že ľudia konajúci proti dobrým spoločenským mravom, nerešpektujúci spoločenské pravidlá, ani zákony, tvrdia, že sú v súlade so svojim svedomím. Ktovie, ako to je… ktovie, ČO dokáže vymedziť vnútorný hlas Svedomia, aby zasadol na jeho miesto. Sú ľudia, čo to vedia. A sú takí, čo si myslia, že sú v pohode.
Žijeme Vedome ?
