Život sa nestane, život sa žije. Buduje sa vo vlastných predstavách, snoch, výberom životných Cieľov a neustálym napredovaním smerom k nim. Na ceste k Cieľom sa stane veľa nepredvídaných udalostí, veľa nepochopiteľných vecí, no to je v poriadku. Takto to je v poriadku. Nie každý rozumie všetkému. A človek sa najviac učí v životných situáciách. Veci sa nedejú len tak. Všetko má svoju príčinu… a naša reakcia na to bude mať následok, lebo ona sama sa stáva príčinou toho, čo spôsobí.
Veľa ľudí dnešnej doby sú unavení z toho všetkého, čo sa deje. Rezignovali. Nechcú už bojovať so situáciami, nechcú nič zmeniť. Čakajú, že sa Svet zmení sám. Dúfajú v lepšie časy a keď bude lepšie, splnia si svoje sny. Nemá zmysel čakať na lepšie časy. Čo sú lepšie časy? Kto sa bojí, bude sa báť aj v lepších časoch, že sa raz skončia. Bude sa báť, že ochorie, že zomrie, že v lese stretne medveďa, že ho niekto na ulici prepadne. Strach je v človeku, nie vo svete. A ak si niekto vo svete hľadá obete, tak iba tie, čo sa boja. Toto si treba uvedomiť. Je to strach, čo robí z ľudí obete. Tak sa neobetujte a žite svoje sny. Vždy je na ne čas, len sa im treba povenovať.
Svet je taký, aký je. Nezmení sa, kým sa nezmeníme my sami. Ak svet urobíme lepším my, vytvoríme lepšie časy. Začne sa nám dariť, lebo sme nabrali odvahu. Začne sa nám dariť, lebo my sami vytvárame situácie, v ktorých sme dobrí. To my sme tí tvorcovia, my tvoríme situácie, ktorými zhoršujeme, alebo vylepšujeme svet. A potom v tom svete žijeme. Takí, akí sme. Bojazliví, alebo odvážni. Všetko si to tvoríme sami.
No verte mi – ODVÁŽNEMU ŠŤASTIE PRAJE.
S úctou Milan
19. januára 2025
