„Niekedy som si myslel, že zranených a chladných ľudí môžu zmeniť dobré vzťahy, láska, nežnosť, dobro… myslel som si, že keď dám chladnému človeku viac tepla, jeho srdce sa určite zahreje. Veď je to zákon prírody. Čím teplejší je vzduch, tým skôr sa topí ľad… a zrazu som to všetko pochopil – niektorých ľudí je lepšie nechať na pokoji, pretože ich chlad je tak večný, že sa podobajú na obrovské ľadovce, ktoré žiadne oteplenie, ani klimatické zmeny nijak nedokážu ohroziť. Oni nie sú zlí. Dokonca mnohí sú veľmi dobrí. Proste sa im žije aj bez vás dobre. Tak načo strácať svoje teplo na toho, komu ono vôbec nie je potrebné, lebo si žije vo svojom večnom pokoji a je mu takto dobre.“
Toto som dnes počul. Múdrosť vekov.
Mnohokrát sa snažíme niekoho zmeniť. Často na svoj obraz, veď ako inak… Mnohokrát niekoho nechápeme a snažíme sa mu nahovoriť, že presne vieme, čo prežíva a čo potrebuje. Zas iba podľa seba…
Často sa snažíme vstupovať tam, kde netreba. Nechápeme, že ak niekoho milujeme, že to stačí. A že človek, ktorého milujeme, je práve za toto vďačný.
Ak sa nám páči ľad, nemôžeme ho držať v teple.
Ak potrebujeme horúcu vodu, buďme opatrní.
Ak žijeme v blízkosti ohňa, nelejme doň olej.
Ak milujeme vietor, nezapaľujme v ňom veľké ohne.
Proste milujme… to stačí.
Žijeme Vedome ❤️
