Tak veľa sa už popísalo o Mysli… každý si o nej niečo iné myslí… často samé nezmysly. No skúsme sa zamyslieť spolu.
Myseľ je opak slobody.
Myseľ je tak inteligentná, že vás vždy vráti tam, kde patríte. Čokoľvek chcete urobiť inak, ozve sa. Čokoľvek by vás zmenilo, ozve sa. Má veľmi dobré argumenty. Vie presne čo na vás platí. Úplne presne. Neustále vám predkladá nové a nové myšlienky a aby ste si nemysleli, že si vymýšľa, tak často vyťahuje veci z minulosti. Voláme ich spomienky. Vaše spomienky. Veď iné nie sú. Tie cudzie, aj keby to bolo z tej istej udalosti a z tej istej chvíle, sú iné. Iný človek to inak zažil. Mal iný pocit. Ten to zmenil. Niekomu ostala radosť, inému potupa. Z tej istej udalosti.
Myseľ vie. Ona presne vie, čo chcete. Presne vie, čo by sa stalo, ak by…
A čo ak by ste na chvíľu nemysleli? Čo na Myseľ? Skúste to. Urobte to. A pozorujte ju… ako sa zachovala? Zrazu viete, čo všetko ešte musíte urobiť predtým, než by ste si našli pol hodiny len tak v tichu? A keď sa dozvie, že to chcete robiť každý deň, to ešte len príde príval myšlienok, spomienok, pripomienok a vy si uvedomíte, že na toto fakt nemáte čas. Toto si vy nemôžete dovoliť. Veď kedy? Toľko toho máte, toľko toho musíte… kde si nájdete tú polhodinku? Ráno? To by ste museli skôr vstať. Cez deň? Kedy? Večer? Konečne môžete vypnúť pri telke, pri hre, alebo s mobilom v ruke prerolujete pol hodiny a hovoríte tomu, že aspoň na chvíľu vypnete. Pozeráte nekonečné seriály, politické nič nehovoriace správy, filmy – aby ste vypli Myseľ. To si fakt myslíte?
Myseľ vás drží čo najďalej od ticha. Od toho vnútorného ticha, kde nepotrebujete myslieť. Kde stačí byť. Získala si vás natoľko, že ju dokážete počúvať neustále. Presvedčila vás, že je vaša. Preto o nej nikdy nepochybujete. No ona nie je vaša. Je to produkt spoločnosti. Bola vám daná, dokonca vám bola vnútená. Každému určitým spôsobom, podľa toho, akých ste mali rodičov, učiteľov, kto vám dával prvé informácie o tom, ako sa žije, čo sa môže, no hlavne čo sa nesmie. Od útleho detstva sa Myseľ utvára pre vás do podoby, ktorú vy ste schopní prijať podľa rodičov, rodiny, spoločnosti, učiteľov tak, aby vás nerušila. A táto – teraz už minulosť – ovplyvňuje všetko, čo chcete.
Myseľ, ktorá vás ovplyvňuje, je služobnica Minulosti. Všetko čo ste prežili, vás „chráni“ pred tým, čo môžete zažiť. A vy ju počúvate. Nedokážete bez nej žiť. Ani pol hodiny denne si bez nej neviete predstaviť. Tak veľmi vám je blízka. Vzdialenosť medzi ňou a vami je tak malá, že ste sa s ňou stotožnili. A pritom nemusíte… no Ona chce.
S úctou Milan
