Jedného dňa, istý nevidiaci muž sedel na schodíkoch pred budovou s klobúkom na nohách a tabuľkou s nápisom:
„Som slepý. Prosím, pomôžte mi.“
Išiel okolo básnik , pristavil sa a videl, že slepec má v klobúku len pár drobných. Zohol sa, prihodil nejaké mince a potom, bez toho aby si pýtal povolenie, zobral tabuľku, a na druhu stranu napísal inú vetu.
Popoludní sa básnik vrátil za slepcom a videl, že slepcov klobúk je plný mincí aj bankoviek. Slepec rozpoznal mužov krok a spýtal sa ho, či to bol on, kto mu prepísal tabuľku a čo tam napísal.
Básnik odpovedal:
„Nič, čo by nebola pravda. Len som dal tvojim riadkom inú podobu.“
Usmial sa a odišiel. A nevidiaci sa nikdy nedozvedel, že na tabuľke stálo:
„Je jar,… a ja ju nemôžem vidieť.“
Každý z nás má schopnosť dávať veciam novú podobu.
Sme tu, aby sme dávali životu nový rozmer.
Začať môžeme práve slovami…
