V kmeni Himba v južnej Afrike je stanovený dátum narodenia dieťaťa, nie v čase jeho príchodu na svet, ani v jeho počatí, ale oveľa skôr: Dátum narodenia sa tu počíta odo dňa, keď je dieťa plne zobrazené v mysli jeho matky.
Trochu to rozvinieme. ⠀⠀
Keď sa žena rozhodne, že bude mať dieťa, usadí sa a odpočíva pod stromom a počúva, kým nebude počuť pieseň dieťaťa, ktoré sa chce narodiť. Potom, čo počula pieseň tohto dieťaťa, sa vráti k mužovi, ktorý bude otcom dieťaťa, aby ho naučila tú pieseň. A potom, keď sa milujú fyzicky, myslia spolu na svoje dieťa a spievajú pieseň dieťaťa, aby ho pozvali. ⠀⠀
Keď je matka tehotná, učí spev tohto dieťaťa pôrodné asistentky a staršie ženy v dedine. Takže, keď sa narodí dieťa, staré ženy a ľudia okolo neho spievajú jeho pieseň, aby ho privítali. ⠀⠀
Keď dieťa rastie, ostatní dedinčania sa učia jeho pesničku. Takže ak dieťa spadne, alebo sa zraní, vždy nájde niekoho, kto ho vyzdvihne a zaspieva jeho pieseň. Podobne, ak dieťa urobí niečo nádherné, alebo úspešne prejde obradom priechodu, ľudia z dediny spievajú jeho pieseň, aby si ho uctili. ⠀⠀
V kmeni je ďalšia príležitosť, kde dedinčania spievajú pre dieťa. Ak sa osoba kedykoľvek počas svojho života dopustí trestného činu alebo protispoločenského činu, jednotlivec sa zavolá do centra obce a ľudia komunity tvoria kruh okolo neho. Potom spievajú jeho pieseň. ⠀⠀
Kmeň uznáva, že korekcia asociálneho správania nemusí prejsť trestom. Je to láska a pripomienka identity, ktorá vybočeného súkmeňovca vráti späť do kolektívu. Keď počuje vlastnú pieseň, ktorú spievajú všetci jeho priatelia, rodina a všetci v jeho kmeni, pochopí že nepotrebujete urobiť nič, čo by druhému ublížilo. ⠀
A keď človek v tomto kmeni zostarne, leží v posteli a je pripravený zomrieť, všetci dedinčania poznajú jeho pieseň a spievajú naposledy JEHO PIESEŇ.
foto: Chris McLennan
