Kedysi dávno žil jeden človek, ktorý veľmi túžil po duchovnom poznaní. Čítal mnoho kníh, chodil na rôzne prednášky a počúval múdrych ľudí, ale stále mu to bolo málo. Chcel vedieť a poznať omnoho omnoho viac. Chcel sa učiť a objavovať tajomstvá života…
Raz sa kdesi dopočul, že niekde v ďalekej krajine, skoro na konci sveta je škola, po akej túži. Vybral sa teda na cestu. Putoval celé roky, stretával mudrcov, bláznov, úprimných i klamárov, čestných i zlodejov, mocných i zbabelých. Mrzol i mokol, pálilo ho slnko aj ošľahával studený vietor, musel prekonávať choroby, pomáhať v núdzi iným, obdarovával, aj ho okradli, klamali mu, aj verili.
Až konečne došiel na hranice krajiny, v ktorej sa tá slávna škola mala nachádzať. Putoval po krajine a pýtal sa ľudí, kde by tú školu našiel, ale nik mu nevedel povedať, kde presne je. Napokon stretol jedného mnícha a ten mu povedal, že cestu pozná. Vysvetlil mu kade má ísť a pobral sa preč. Pútnik teda putoval ďalej, tentoraz ale posilnený nádejou, že už je cieľ jeho cesty blízko. Do večera mal doraziť na určené miesto a tak pridal do kroku, aby náhodou noc nepredĺžila jeho cestu. Dostal sa do hôr, kráčal strmým chodníkom až na hrebeň hory a zrazu – ocitla sa pred ním priepasť, na okraji ktorej sedel mních, ktorého sa pýtal na cestu.
Pristúpil k nemu a spýtal sa:
,,Prečo si ma poslal nesprávnym smerom?“
„Chcel som vedieť, či nie si špión, či sa iba nepretvaruješ, že nepoznáš cestu. A sem som Ťa poslal, aby som sa presvedčil, či naozaj stojíš o to, aby si poznal pravdu.“ – odpovedal mních a pokračoval:
„Do školy sa nikdy nedostaneš, je ukrytá pred zvedavcami, aby sa zachránila pre celé pokolenia ľudí. Jej múdrosť však stretáva ľudí na celom svete aby ich viedla až na vrchol cesty, tak ako teba.“
Mních vstal a odišiel. Pustovník si mlčky sadol na kameň a rozplakal sa. Celé tie roky … všetko sa mu začalo premietať pred očami, celá jeho púť. Spomínal na svoje putovanie a jeho cesta sa mu začala zdať čoraz krajšia. Vynárali sa mu úžasné zážitky a stretnutia a zrazu chápe, že škola nie je na konci cesty, ale vstúpil do nej oveľa skôr. Nikdy by na to neprišiel, keby sa na svoju cestu nevydal.
Po rokoch putovania dorazil do cieľa svojej cesty a tam našiel niečo úplne iné, než sám očakával. Zrazu chápe, že cesta vôbec nebola márna a pozrel sa smerom, kde odišiel mních.
Mních sa práve otočil. Usmial sa, zakýval mu na pozdrav a zmizol z dohľadu, aby pokračoval vo svojej ceste.
Rovnako, ako je dôležité mať svoje sny a ciele,
je dôležité aj vydať sa na cestu za nimi aby sme zistili,
že práve cesta nám naplnila naše sny…
