Views: 4
Predstavte si jazero, hladinu jazera. Akýkoľvek kontakt s jeho hladinou spôsobí vlny, ktoré v tej chvíli nemôžete vyhladiť, ani ich zastaviť. Hladina jazera sa upokojí, až keď sa vzdáte všetkého úsilia vyhladiť ju. Kým do nej zasahujete, aby ste vlny zastavili, stále sa budú tvoriť nové a nové…
Snaha zachovať pokoj je prirodzená, lebo samotný pokoj je prirodzený. Uvedomovanie a premýšľanie v stave pokoja nás vedie k tomu, kto naozaj sme. Kto sme keď nereagujeme, keď nie sme v akcii. Kto sme, keď sa nenecháme vtiahnuť do cudzích akcií. Kto sme naozaj? Kto som, keď nemyslím, keď nepreciťujem? Kto je ten, kto myslieť začne a kto cíti city, aj pocity?
Keď už aktivujete Myseľ, myslite predovšetkým na to, kto vyberá myšlienky. V ponuke sú všetky, čo vás napadnú. A aj tie, ktoré ostanú neobjavené. No ste to vy, kto vyberá. Vyberajte tak, aby ste sa cítili dobre. Aby vaša hladina bola pokojná.
Keď sa človek znepokojí, prirodzene sa chce zas upokojiť. Vie, že to chce on. Rovnako si treba samého seba uvedomovať aj pri výbere myšlienok. Zvlášť pri tých, ktoré znepokojujú. Ste to vy, kto ich chce? Ak nie, kto chce, aby ste ich mali vo svojej Mysli a tým strácali pokoj?
Uvedomujte si, že si to viete uvedomovať.
Uvedomujte si, že vedome myslíte.
Uvedomujte si myšlienkové procesy.
Ste v nich, v ich strede.
Pozorujte ich.
Vyberajte si…
Vy rozhodujete !
Nehlaďte hladinu. Hladina ostane hladká, až keď sa jej prestanete dotýkať. Myšlienkami, ktoré vás znepokojujú.
Hladká hladina je zrkadlo, kde konečne uvidíte, ako vyzeráte.
Je to oslobodzujúce.
Niekoho to znepokojuje… hladinu nevyhladí…
a tak sa aspoň snaží predstaviť si, ako by vyzeral, keby sa hladina upokojila. Vo svojej predstave vidí iba svoju predstavu o sebe – falošné ja.
Žijeme Vedome ?