Views: 0
Žijeme v dobe, keď sa človek neustále naháňa za novými a novými vecami. Buď sú to povinnosti, ktoré nemajú konca, lebo sme sa dostali do siete životného štandardu, ktorý si vyžaduje potrebné výdavky, alebo sú to túžby po nových a nových pôžitkoch a zážitkoch, ktoré svojou prchavosťou nie sú schopné nasýtiť človeka šťastím.
Ak si myslíme, že cieľom nášho života je užiť si, sme na omyle. Čo vôbec znamená užiť si? Čo znamená tá známa fráza – idem žiť, potrebujem žiť? Veď žijeme…
Ľudské priania nikdy nekončia. Je to rovnaké, ako hlad a smäd. Naješ sa, napiješ a po chvíli príde hlad, aj smäd. Najesť sa a napiť je chvíľková záležitosť. Potreba. Rovnakou potrebou je aj prianie. Niečo si praješ, potom za tým ideš, dosiahneš to a tam ten zvláštny pocit chcenia končí. Chvíľu zotrvávaš v prchavej spokojnosti a po chvíli si praješ niečo iné. Každý z nás to pozná. Je to prirodzená vec. Treba si len uvedomiť, že ide o pôžitok. Pôžitky sú len prchavé potreby ľudského života. Nenaplnia ťa šťastím. Len ťa uspokoja. Na chvíľu. Sú to len pominuteľné chvíle uspokojenia.
No ak túžime po šťastí, potrebujeme sa zamerať na niečo trvanlivejšie. A to sa nachádza na inej úrovni bytia. Svetské priania, pôžitky a každodenné nasýtenie sa, s tým nemajú nič spoločné. Až keď Vedomie dosiahne patričnú úroveň, začne človek premýšľať o Vyšších hodnotách.
No kým mu v tom bráni túžba po svetských úspechoch, túžba po uznaní a dobrom ohodnotení inými ľuďmi, budú Vyššie hodnoty ukryté tam, kde majú byť. V jeho srdci. To je jediné miesto, kde človek nájde to, po čom najviac túži… cez srdce objaví hodnotu vzťahov, priateľstva, lásky a zjednotenia sa s tými, ktorí tiež objavili vo svojom srdci Šťastie.
S úctou Milan
