Je zaujímavé, ako nás posledné desaťročia, ba až storočia učili to, že trpieť je normálne a ak chceš niečo dosiahnuť, tak utrpenie je súčasťou procesu. A akosi sa nám dostalo do podvedomia, že ak niekto dosiahol niečo nadštandartné bez utrpenia, že to nie je správne a určite to dosiahol nečestne. Takto nás tu vychovávali.
Tiež nás učili, že potrebujeme obetavosť. Keď chceš niečo dosiahnuť, obetuješ niečo, aby si to dosiahol. Keď sa deje neprávosť, niekto sa musí obetovať, aby to napravil. Ale obeť – tá je predsa vždy súčasť násilia. Prečo používame tieto normy?
Keď niečo robíme z Lásky, tam žiadna obeť neexistuje. Keď niečo dosahujeme s radosťou, tiež sa neobetujeme, veď je to radosť. Vychovávali nás cielene tak, aby sme sa pokorili, aby sme sa ľahko podriaďovali násiliu zo strany moci. Okrem politickej moci existuje aj moc kriminálna. Jedna druhú nejak zvláštne rešpektujú. Veď nie je žiadnym tajomstvom, že obe štruktúry na Zemi ovládajú veľmi veľa vecí. A nie len vecí… Preto je problematické hovoriť a chcieť, aby vám ľudia rozumeli, že človek je stvorený pre šťastie, že život je krásny a dokážeme si ho vylepšovať vlastným úsilím. Bez obety. Len tak s Láskou a v Radosti.
Svet sa mení a ide mu to celkom rýchlo, zvlášť v posledných rokoch. Ukázalo sa, že človek môže byť šťastný aj v tomto svete a je to v skutočnosti veľmi jednoduché. Stačí sa trochu zmeniť, zmeniť svoj charakter. A práve tu začína nová etapa – človek si uvedomuje, že šťastie nie je cieľ, ale stav, ktorý môže žiť už teraz. Nemusíme čakať na ideálne podmienky, na správnych ľudí či „lepší zajtrajšok“. Byť šťastný predsa neznamená mať veľa majetku. Mať Radosť nie je reakcia len na hmotné veci. Žiť v láske nie je len vtedy, keď nás má niekto rád. Všetko je to predsa inak.
Čím viac sa otvárame Láske, tým menej potrebujeme pojem obety. Láska je prirodzený stav, v ktorom veci prichádzajú ľahko. A keď niečo robíme z presvedčenia, že tým prinášame dobro sebe aj iným, energia nás vedie sama. Pokora predsa nie je spojená s násilím, pokoru si uvedomujeme pred Životom. Pred jeho múdrosťou a nekonečnou Silou, ktorá nás učí rásť cez Pochopenie, nie cez utrpenie. Utrpenie s tým nemá nič spoločné. Z človeka, ktorý verí, že musí trpieť, aby mal hodnotu, sa stáva ponížená bytosť. Človek konajúci Dobro, poznajúci svoj Cieľ, uvedomujúci si svoju hodnotu, svoju jedinečnosť, svoje spojenie so Zdrojom, sa nikdy nepotrebuje pred nikým ponižovať. Vo svojom nacielení si uvedomuje kto je, pozná svoje kvality aj limity a vie, aké hodnoty ho posilňujú a vylepšujú. Nemá dôvod sa ponižovať a obetovať. Vedomý si seba koná v prospech seba a svojej Rodiny a to navyšuje jeho hodnotu aj hodnotu jeho Rodiny.
Takéto Vedomie sa začalo šíriť a mení to aj svet okolo nás. Ľudia spolupracujú, hľadajú riešenia namiesto konfliktov. Vzniká kultúra spolunažívania, kde sa úspech meria podľa toho, koľko radosti prinášame sebe i iným.
Týmto sa uzatvára starý cyklus obetí a začína sa nový – cyklus radosti, tvorivosti a lásky. A to je zdá sa to najväčšie víťazstvo, aké ľudstvo môže dosiahnuť.
Žijeme Vedome ❤️
