Viete o tom, že vy nikdy nevidíte reálny svet? Vaše oči zachytávajú iba časť elektromagnetického spektra. Nevidíte napríklad ultrafialové spektrum, nevidíte infračervené spektrum, nevidíte väčšiu časť toho, čo skutočne existuje.
A čo zvuk? Počujete len úzky výsek zvukov. Nepočujete príliš vysoké zvuky, ani príliš hlboké. Počujete len to, čo vám dovoľuje váš sluch. Všetko ostatné pre vás neexistuje.
A čo na to váš mozog? On prijíma a spracováva len to, čo ste vy schopní prijať vašimi zmyslami. Že sú obmedzené, to sme si pred chvíľkou vysvetlili. Takže váš mozog spracováva obmedzené a skreslené informácie a z nich skladá obraz. Doskladá si chýbajúce informácie tak, aby to všetko vyzeralo logicky.
V skutočnosti sa pozeráme na svet, ale nevidíme ho vo svojej skutočnej podstate. Nevidíme skutočný svet. Vidíme jeho verziu, podobnú vášmu mozgu – jeho schopnostiam zobrazovať realitu. Napríklad tváre vie mozog rozpoznať aj tam, kde nie sú. A pritom to nie je fantazírovanie. Je to neurofiziológia.
Žijete vo vymodelovanej realite vytvorenej vo vnútri vášho mozgu. A vôbec nemôžete preveriť, nakoľko je táto vaša realita skutočná. Pretože to, že ju preverujete, je tiež ilúzia.
Tak čo je vlastne realita?
To, čo považujeme za „reálne“, je len interpretácia – výsledok zmyslových vstupov, ktoré sú filtrované, spracované a preložené mozgom do niečoho, čo dáva zmysel. Realita teda nie je to, čo si myslíme, že je. Naša realita je iba výsledný logický model vytvorený našim mozgom.
Veda dnes hovorí o tzv. prediktívnom spracovaní mozgu. Znamená to, že mozog nečaká pasívne na vstupy zo zmyslov. On si dopredu vytvára očakávania a predpoklady, a len ak sa skutočnosť líši od očakávania, začne sa „zaujímať“. Takže vo väčšine prípadov nevidíte to, čo je, ale to, čo očakávate, že môže byť. A ak sa niečo nehodí do tohto modelu, buď to úplne prehliadnete, alebo to interpretujete tak, aby vám to zapadalo do vášho konceptu. A ten je váš – je to výsledok interpretácie vášho mozgu, nie skutočná realita!
Sme zvyknutí myslieť si, že keď niečo vidíme, alebo sme niečoho zúčastnení, že poznáme skutočnú Pravdu. No vaša pravda sa určite líši od pravdy spoluzúčastnených ľudí. Každý vníma realitu iným spôsobom, inak si ju vysvetľuje a inak na ňu reaguje.
Slávny neurológ Karl Friston raz povedal:
„Mozog nie je stroj na rozpoznávanie reality. Je to stroj na prežitie.“
Čo ak má pravdu? Čo ak nepotrebujeme vidieť svet taký, aký naozaj je. Čo ak nám stačí vidieť ho dostatočne presne na to, aby sme prežili…
Život je Škola. Podľa mňa Škola Duší. Niečo sa tu určite máme naučiť. Každá naša životná lekcia je toho dôkazom. Preto by sme sa nemali zachytávať v tom, čomu nerozumieme, ale mali by sme si dovoliť plynúť životom tak, aby sme mohli svet obohatiť Dobrom, láskavosťou a svojou tvorivosťou ho vylepšovať nie len sebe, ale všetkým.
Zmysel života je dať životu zmysel, na to sa zamerajte. A dovoľte svojmu mozgu vykresľovať svet tak, aby bol stále krajší… a krajší… nie len pre vás, ale pre všetkých. Dovoľte si milovať život a Svet sa stane krajším.
Žijeme Vedome
