Dych je veľmi zaujímavý. Je to asi to najzaujímavejšie na ľudskom živote. Možno aj preto, že si ho nikto neuvedomuje a nikto sa ním nezaoberá, aj keď ho používa nepretržite.
Dýchame nepretržite. Od chvíle narodenia až do okamihu smrti. Medzi týmito dvoma bodmi sa všetko nepretržite vyvíja a mení. Mení sa všetko, úplne všetko. Len dych zostáva… zatiaľ čo človek prechádza rôznymi obdobiami. Detstvo, mladosť, dospelosť, staroba, radosti, starosti, šťastie a láska, choroby, úrazy, zdravie a pohoda… vždy je to inak. Iba dych ostáva. Plynule plynie v čase. Nádych, výdych, jemná zádrž a znova, nádych, výdych a jemná zádrž dýchania. Ak sa to odohráva cez nos, všetko je pozitívne, zdravé, krásne a v radosti, ak to ide cez ústa, veci sa deformujú, rozlaďujú, chorľavejú a krivia. Nevedeli ste to? No vidíte, tak teraz už viete. Niektoré veci si vyžadujú naozaj veľmi malú, až nebadateľnú, no ustálenú dlhodobú zmenu a všetko je zrazu iné.
Dych je Dar. Dar Ducha. Dych je vlastne Duch, jeho prejav. Máme šťastie, že nemusíme naňho neustále myslieť, že nemôžeme napríklad zabudnúť sa nadýchnuť, lebo to by znamenalo smrť. A kým Duch chce, aby sme žili, je v Dychu. Dýcha.
Dych je vlastne Život. Dych a Život sú synonyma. Je to to isté, len v inom prejave. Voda sa vyparí a vyzráža, vzduch sa rozbehne a ustáli a telo sa nadýchne a vydýchne. Ak by sa život v niečom zastavil nastálo, skončil by. Preto má život svoje životné mechanizmy. A Dych je jedným z nich.
Žijeme Vedome ?
