História je balík lží o udalostiach, ktoré sa nikdy nestali, vyjadrených ľuďmi, ktorí pri tom neboli.
Toto si musíme vždy uvedomovať, keď čítame a študujeme históriu
„Nemáme k dispozícii ani kúsok pevného písomného dôkazu, ani artefakt, ktorý by sme mohli spoľahlivo a nezávisle datovať do doby pred XI storočím. História je balík lží o udalostiach, ktoré sa nikdy nestali, vyjadrených ľuďmi, ktorí pri tom neboli.“
George Santayana, americký filozof (1863 – 1952)
Britská encyklopédia hovorí, že zakladateľom konsenzuálnej chronológie, s ktorou žijeme, je Josef Justus Scaliger (1540 – 1609). Scaliger sa považoval za veľkého matematika a rád sa tým honosil, že vyriešil „klasický staroveký problém“ matematickej kvadratúry kruhu, ktorý sa následne ukázal ako neriešiteľný. Jeho najdôležitejšie práce Opus Novum de emendatione temporum (1583) a Thesaurum temporum (1606) prezentujú objemnú, bez akéhokoľvek podstatného obsahu vytvorenú sadu, ktorá obsahuje opakované záznamy s posunmi, rovnajúcimi sa s násobkom hlavných kabalistických čísel 333 a 360. Numerológia bola vtedy považovaná za vedeckú disciplínu a J. J. Scaliger bol popredným kabalistom svojej doby. Anglický filozof William of Ockham (údajne cca 1225 až cca 1279 n.l.) nám zanechal tzv. „Ockhamovu britvu“. Ockhamová britva dôsledne aplikovaná na históriu, nám ponecháva víziu, že ktorákoľvek súčasť ľudskej civilizácie, ak pod pojmom civilizácia chápeme hierarchický systém, spočívajúci v štátnom zriadení, armáde, ideológii, náboženstve, komunikácii a písaných dokumentoch, začína až v VIII – X storočí. Ani J. J. Scaliger ani jeho nasledovníci, klérus či humanisti, nevenovali príliš pozornosť Ockhamovu zákonu, keď sa zaoberali vytváraním (zapisovaním) rímskej a gréckej minulostí. Ich klienti boli condottieri, karieristi, využívajúci potvrdenia dlhých rodokmeňov, aby sa mohli stať pápežmi, kardinálmi alebo založiť kráľovskú dynastiu, ako napríklad Medici. Za skvelú, aj keď len fiktívnu minulosť, platili mimoriadne dobre.
História končí pred VIII. storočím.
Dôkladný výskum z vedeckého hľadiska prakticky neexistuje Neexistujú spoľahlivo datovatelné správy o udalostiach pred VIII. storočím a platné informácie pochádzajúce z obdobia od VIII do X storočia sa vyskytujú len veľmi vzácne. V skutočnosti sa väčšina udalostí „starovekej histórie“ odohrala v dobe od XI. do XVI. storočia, a bola označená rôznymi etiketami, prenesená do imaginárnej minulosti v písomných záznamoch, ktoré boli realizované v rokoch 1400 – 1600 n.l.
Vykonali sme poctivú krížovú kontrolu archeologických, astronomických, dendrochronologických, paleografických a rádiouhlíkových datovaní starovekých zdrojov a artefaktov. Zistili sme, že ani jedno, vrátane záverov udelených na tomto podklade, nebolo nezávislé, presné a štatisticky prijateľné. Vzájomne si odporuje a nevyhnutne spolupôsobí v kruhu, pretože vychádzajú alebo boli kalibrované na základe konsenzuálnej (dohodnuté) chronológie.
Hoci sa to môže zdať neuveriteľné, naozaj nemáme k dispozícii ani kúsok pevného písomného dôkazu, ani artefakt, ktorý by sme mohli spoľahlivo a nezávisle dať do doby pred XI storočím. Celá klasická história je ukotvená na opisoch, vyhotovených v XV – XVII storočí z „originálov, ktoré sa bohužiaľ navždy stratili“. Jak vhodné? No pre koho?
V našom vedeckom pojatí jednoducho vraciame chronológiu svetovej histórie do kráľovstva aplikovanej matematiky, od ktorej ju odlúčilo duchovenstvo v XVI – XVII storočí. Vyvinuli sme platnou a overiteľnú metódu výskumu histórie, založenú na štatistike, astronómii a logike.
Počítačové rekapitulácie detailných popisov zatmení, ku ktorým došlo v staroveku, napríklad ukazujú, že sa dané zatmenie udialo buď v stredoveku, alebo vôbec. Prostá aplikácia počítačového systému na pravidlá kalkulácie Veľkej noci a veľkonočnej astronómie podľa „V roku zavedenom Niceským koncilom 325 n.l., s konečnou platnosťou dokazuje, že k tomu nemohlo dôjsť pred rokom 784 n.l.
Tu vznikajú niektoré s tým súvisiace otázky, ako:
– Kedy a kde sa vlastne narodil Ježiš Kristus, a kedy bol ukrižovaný?
– Bola kresťanská verzia Starého zákona skompilovaná pred, alebo až po Novom zákone?
– atď?
Nová teória chronológie samozrejme nestornuje udalosti, neprehliada artefakty ani pyramídy, Veľkou čínsku stenu, atď., atď., len poukazuje na ich pravdepodobnejšiu pozíciu na časové obdobie.
Histórie podľa Cirkvi
Súčasná konsenzuálna chronológia bola v podstate zostavená v XVI. storočí zo zmesí nespočetne veľa vzájomne si odporujúcich starých latinských duplikátov a rukopisných kópií gréckych spisov (ktorých originály, jak sme už uviedli, záhadne zmizli) a „dôkazov“ dodaných neskôr stredovekou astronómiou, stmelené autoritou spisov cirkevných otcov.
Nová chronologická teória je s najprísnejšími vedeckými normami:
– ponúka súvislé objasnenie toho, čo už vieme;
– vedie k celku: všetky na sebe nezávislé línie skúmaní vedú k rovnakému záveru;
– prognózy, ktoré robí, boli empiricky potvrdené.
Nová chronológia ponúka nasledujúce základné axiómy:
– chronológia je základ histórie;
– ľudský vývoj bol vždy lineárny, postupný a ireverzibilní;
– „cyklická“ povaha ľudskej civilizácie je mýtus, výmysly a mystifikácia sú rovnako aj všetky „medzery“, „duplikácie“, „temné veky“ a „renesancie“, známe z konsenzuálnej histórie;
– hromadenie zemepisných záznamov bol pozvoľný a nevratný proces, ktorý odráža znalosti vo vývoji kartografie;
– čím bližšie v čase sú dané rukopisy k popisovaným udalostiam, tým menej deformácií obsahujú;
– v autentických starovekých zdrojoch nie sú žiadne „nepoužiteľné“ informácie.
Svätý Augustín bol pomerne predvídavý, keď povedal:
„Zbavte sa matematikov, hlavne keď matematikou dokazujú pravdu.“
Prečítajte si Fomenkovo dielo „História: Fikcia alebo veda?“ postupne krok za krokom k nevyhnutnému záveru, vykonanému na základe platných vedeckých postupov, že klasická chronológia je chybná, a preto aj klasická história starovekého a stredovekého sveta musí byť zákonite nesprávna.
Obdobie renesancie bolo vymyslené.
Dozviete sa ako a prečo bola v období renesancie vymyslená a slušne uhladená história starovekého Ríma, Grécka, Egypta a Perzie.
Odhalíte Starý zákon ako zastrené stvárnenie stredovekých udalostí, spísané celé storočia po Novom zákone. Uvidíte križiackeho rytiera ako je svojimi súčasníkmi ukrižovaný, potrestaný za ich záchranu ako Spasiteľ. Čo ak sa Ježíš narodil až v roku 1053, a bol ukrižovaný v roku 1086 n.l.?
Závery
Bola história prekrútená? Áno, bola! Udalosti, ako ukrižovanie Ježiša, Rímska ríša, Temný vek a renesancia – sa stali v rámci chronológie veľmi vzdialene od tej doby, o ktorej nám tvrdia? Áno, určite!
História moderného ľudstva je drasticky kratšia a dramaticky iná, než sa všeobecne predpokladá. Ako je to možné? Na jednej strane bolo bežným zvykom obhajovať nároky na titul a zem vekom a pôvodom, a na druhej strane – vtedajší dejepisci až príliš dobre vedeli, ako potešiť svojich pánov.
Takzvanú univerzálnu klasickú históriu sveta tvoria ohromné dáta spletitých lží o všetkých udalostiach pred 16. storočím. Dozvieme sa, že celá svetová história bola sfalšovaná v 16. – 18. storočí. Pravdepodobne vám to nikdy nikto nepovedal, ale nemáme k dispozícii ani kúsok bezpečne písomného dôkazu alebo artefakt, ktorý by bol spoľahlivo a nezávisle datovaný do doby pred 11. storočím.
Pokračovanie v 2. časti
v sekcii MINULOSŤ – Náš letopočet
