Keď hovoríme o kultúre, často si predstavíme umenie, tradície, zvyky či jazyk. No kultúra je omnoho viac než len vonkajší prejav spoločenského života. Je to živý organizmus, ktorý sa vyvíja, odovzdáva a pretvára z pokolenia na pokolenie. Kultúra ako taká nie je geneticky daná. V tom sa môžeme zhodnúť všetci, tí čo žijú napríklad folklórom a aj tí, čo kultúru svojho Národa doslova neznášajú. Aj takí žijú medzi nami. Kultúra nie je zapísaná do DNA človeka, ale žije v jeho mysli, v srdci a predovšetkým – v duchu.
Samozrejme, že Kultúra Národa sa neodovzdáva biologicky, nie je to dedičná záležitosť. Kultúra je zoskupenie znalostí, hodnôt a zvykov, ktoré si ľudia odovzdávajú prostredníctvom učenia, zábavy a výchovy. Ide o informácie, vzorce správania, špecifický rebríček hodnôt, normy a morálne princípy, ktoré sa odovzdávajú prostredníctvom učenia, výchovy, reči, rôznych rodinných, či spoločenských návykov, takže aj, alebo na začiatku hlavne – príkladom rodičov. To všetko je v toku času zaznamenávané v knihách, či v umení, prezentované v médiách, ale aj vo zvykoch a každodenných prejavoch, ktoré sa doslova stávajú živým odrazom kvality kultúrneho ducha.
Kultúra nie je statická, práve naopak. Neustále sa mení a prispôsobuje aktuálnej dobe, no jej jadro, ak je pevne zakorenené v mravných hodnotách, môže byť pre spoločnosť kotvou, aby nezmenila svoju Podstatu zachovávanú desiatkami a stovkami pokolení. Rodiny a komunity hrajú v tomto prenose kľúčovú úlohu – sú prvými školami mravnosti, slušnosti a duchovného vývoja.
Samotný potenciál Kultúry nesie v sebe zvláštnu Silu Ducha, ktorá neustále vytvára vždy nové a nové možnosti osvojenia a ďalšieho rozvoja kultúry z pokolenia na pokolenie. Zdravý prístup k tejto Sile Ducha Kultúry dokáže reprodukovať tú najjemnejšiu úroveň ľudského vnímania a tou je duchovný zrak. Práve ten umožňuje dorastajúcemu pokoleniu vstrebať mravné hodnoty na tej najjemnejšej duchovnej úrovni, ktoré človek dokáže preniesť cez všetky ťažkosti života.
Pojem „duchovný zrak“ je schopnosť človeka vnímať neviditeľné, ale hlboko pravdivé hodnoty: dobro, spravodlivosť, lásku, úctu k životu a k druhým ľuďom. Duchovný zrak nie je daný každému rovnako – a ak sa duchovné vnímanie v rodinách dlhodobo nerozvíja, môže dôjsť k jeho postupnému oslabeniu až strate.
V dobe rýchlych technológií, konzumného spôsobu života a nezdravého individualizmu sa často stráca kontakt s hlbšími vrstvami kultúry a jej duchovným posolstvom. Ak kultúra stratí svoju mravnú oporu, môže sa síce ďalej formálne prenášať, no prázdna forma bez obsahu rýchlo zaniká.
Preto je zodpovednosť každého pokolenia nielen zachovať, ale aj oživiť to, čo je v kultúre najcennejšie – jej duchovnú podstatu. Nie je to len úloha škôl, či štátnych inštitúcií, ale hlavne to je úloha každého rodiča, každého dospelého, ktorý je pripravený deťom nielen rozprávať, ale hlavne ukazovať, ako žiť hodnoty, ktoré chceme preniesť ďalej v Čase…
Žijeme Vedome ?
