Statný jeleň si prišiel uhasiť smäd k lesnému jazierku. Keď sa dosýta napil, zahľadel sa na svoj obraz vo vode. Jeho veľké, košaté parohy vyzerali prekrásne.
„Naozaj mám rozkošné parohy“, povedal si pyšne.
„Pôsobia veľmi vznešene“.
Keď sa obrátil, uvidel vo vode aj svoje nohy. Na tie však nebol taký hrdý.
„Škoda, že nemám také silné nohy ako parohy“ povedali si smutne, „veru tak, nohy mám slabé a tenké, mal by som ich dajako vylepšiť.“
Zatiaľ čo sa jeleň zdržiaval pri jazierku, prikradol sa k nemu lev a chystal sa na neho skočiť. No jeleň mu ušiel. Pred sebou mal voľnú čistinku a nohy mu dobre poslúžili. Svojim rýchlym behom dokazoval levovi svoje prednosti. Čoskoro bol ďaleko pred levom a vbehol do lesa. No tu sa na nešťastie jeho parohy zaplietli do konárov a on nemohol bežať ďalej. O chvíľu ho lev dobehol.
„Aký som len bol hlúpy!“ zvolal nešťastne jeleň, keď lev na neho skočil. „Nohami, čo mi tak dobre slúžili, som pohŕdal, kým parohy, na ktoré som bol taký pyšný, ma zradili…“
POUČENIE:
To čo má pre nás najväčšiu cenu, si zvyčajne ceníme najmenej. Mnohí si svoje kvality neuvedomujú…
Ezop
