Prof. MUDr. Vojtech Alexander, krstený Vojtech Ignác Alexander, (* 31. máj 1857, Kežmarok – † 15. január 1916, Budapešť) bol slovenský lekár a fyzik.
Vojtech Alexander sa narodil v Kežmarku, dobové č. p. 295 do rodiny Ignáca Alexandra a Matildy, rodenej Beck. Stredoškolské vzdelanie získal v rodnom Kežmarku, potom študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity v Budapešti. Po ukončení štúdia v roku 1881 pôsobil na Anatomickom ústave v Budapešti ako asistent, neskôr sa vracia do rodiska ako praktický lekár. Bol dlhoročným tajomníkom Spolku lekárov a lekárnikov na Spiši a redaktorom jeho ročenky.
Po prvej správe o lúčoch X odcestoval do Würzburgu, kde sa stretol s W. C. Röntgenom, aby sa podrobne zoznámil s jeho vynálezom. Špecializoval sa na röntgenológiu a už v roku 1896 prvý v Uhorsku robil röntgenologické pokusy.
Jeho prvá snímka bola zhotovená už v roku 1898. Jeho prístroj je uložený v Múzeu v Kežmarku. V roku 1897 po zakúpení nového aparátu robí stereoskopické snímky.
Dr. Alexander vypracoval metodiku tzv. plastického snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, v čom mu patrí priekopnícke svetové uznanie. Zhotovil sériu snímok embryonálneho vývinu človeka a podrobne rozobral vývoj pľúcnej tuberkulózy.
Informácie o svojich výskumoch podal na zasadnutiach Spolku uhorských lekárov v Budapešti, kde prednášal o osifikácii kostí, čo dokumentoval svojimi snímkami. V roku 1905 sa zúčastnil na prvom zjazde röntgenológov, kde bol poverený predsedaním a jeho štúdie o röntgenologickej problematike boli publikované v nemeckých i anglických odborných časopisoch.
Prínos profesora Alexandra v röntgenológii:
Po objavení röntgenových lúčov v roku 1895 sa s nimi intenzívne zaoberal. Osobne navštívil Wilhelma Conrada Röntgena vo Würzburgu, aby sa s jeho vynálezom podrobne zoznámil. Už v roku 1896 ako prvý v Uhorsku uskutočnil röntgenologické pokusy.
Jeho prvý röntgenový snímok pochádza z roku 1898.V roku 1897 začal robiť stereoskopické (priestorové) röntgenové snímky. Vypracoval metodiku plastického (stereoskopického) snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, za čo mu patrí svetové uznanie ako priekopníkovi. Zhotovil sériu röntgenových snímok embryonálneho vývinu človeka a podrobne analyzoval vývoj pľúcnej tuberkulózy.
Röntgenový prístroj, ktorý prof. Alexander nainštaloval vo svojej kežmarskej ordinácii, bol prvým röntgenovým zariadením na Slovensku. Zaoberal sa aj röntgenovou diagnostikou obličiek a močových ciest a štúdiom kontrastných látok. Ako jeden z prvých si uvedomil nielen diagnostické, ale aj terapeutické využitie röntgenových lúčov (rádioterapia).
V Kežmarku sa angažoval aj v komunálnom živote. Pričinil sa o elektrifikáciu a vybudovanie kanalizácie v meste. Podporoval šport a zdravý životný štýl. Finančne podporoval žiakov a študentov kežmarských škôl. Zúčastňoval sa na schôdzach robotníkov a podporoval ich hnutie. Bol známy svojou filantropiou a pomáhal chudobným, vďaka čomu si vyslúžil prívlastok „lekár chudobných“.
Publikoval 59 vedeckých prác v oblasti röntgenológie. Odkaz profesora Vojtecha Alexandra je dodnes významný. Jeho pionierska práca položila základy modernej rádiológie a prispela k rozvoju medicínskej diagnostiky a terapie. Jeho meno je právom spájané s najvýznamnejšími osobnosťami slovenskej a svetovej medicíny.
ZDROJ: https://www.avak.sk/o-dr-v-alexandrovi/
