Neraz sa stane, že niekto z našich blízkych, susedov, či známych potrebuje pomoc. Možno o pomoc nežiadajú, lebo si ešte stále myslia, že to zvládnu sami a vy im nepomáhate, lebo vás o to nežiadajú. To všetko sa zdá byť v poriadku. A možno to až tak celkom v poriadku byť nemusí…
Naučili sme sa nestarať sa o nikoho. Máme v rodine našich rodných, ktorých nechávame padať „na hubu“, pričom my sami žijeme v nadbytku. Nemáme snahu sa podeliť o vlnu úspechu. V mnohých prípadoch to tak je, vidím to všade. Nenaznačujem teraz, že sa máte s nimi deliť o peniaze, ktoré takto zarobíte, to nevravím. No vytvoriť pracovnú príležitosť práve svojim rodným by bolo určite správne.
Západný civilizačný systém nás od toho drží ďalej, nazýva to rodinkárstvo, naznačuje, že je to nesprávne, nespravodlivé, diskriminačné voči ostatným. A tak sa delíme o svoj úspech s úplne cudzími ľuďmi, ktorým naša firma slúži iba ako dojná krava.
Mali by sme sa vrátiť znova k našim dobrým starým zvykom, na ktorých naši prarodičia vybudovali úspešné rodinné firmy a spoločenstvá, ktoré boli silným stavebným kameňom napríklad aj na vybudovanie tak silného Československa, aké tu pred pár rokmi bolo. Budujme znova prácu na rodinnom základe, na dobrých rodinných vzťahoch, na komunitách, ktoré vznikajú zo spoločného zámeru a Cieľa. Ľudia blízki svojim zameraním, svojim spôsobom myslenia a postojom k životu majú predsa plné právo pracovať a žiť spolu. Nikto nemá právo tomu brániť!
Komunity a rodinné firmy sú to, na čom znova postavíme novú spoločnosť, ktorá sa nenechá vydierať a nedovolí nikomu parazitovať na našej spoločnej práci, ktorá je základom nášho spoločného snaženia a úsilia dosiahnuť nové vízie a Ciele. Buďme k sebe ľudskí, pomáhajme si vzájomne a majme oči otvorené, aby sme videli, čo sa deje v našom bezprostrednom okolí, pretože keď sa deje krivda niekomu v našej rodine, alebo z našich blízkych, alebo v susedstve a my nič nerobíme mysliac si, že sa nás to netýka, verte mi, že sa nás to týka viac, než si dokážete pripustiť.
S úctou Milan
