Keď vymysleli parný stroj, nikto tomu nechcel veriť. Vyzeralo to tak jednoducho – proste neuveriteľne. Rovnaká para, ktorú poznáte z hrnca v kuchyni, má poháňať stroj, ktorý vezie stovky cestujúcich, alebo ťažký náklad? Veď každý predsa vie, čo je para a akú má silu. Takejto predstave sa proste nedalo uveriť.
Keď mal vyjsť prvý parný vlak zo stanice, nikto sa doňho nechcel posadiť. Nikto! Bolo to vo februári roku 1804 v Anglicku, vo vyspelej technologickej krajine v tej dobe. Prehovárali množstvo ľudí, chceli im zaplatiť za to, aby si na tento vlak nasadli, no aj keď sa to nakoniec podarilo a pár ľudí si nasadlo, v poslednej chvíli z vlaku ušli. Niektorí sa báli, iní sa hanbili za to, že naleteli. Hovorili, že para predsa nemôže poháňať tak ťažkú lokomotívu. Je to nezmysel. Naleteli… A ak sa tento stroj rozbehne, v tom prípade je za tým určite sám diabol. Žiadna para – diabol! A ak je to tak a vlak sa rozbehne, kto zaručí, že sa niekedy zastaví?
Takto sa uvažovalo. Dnes sa nám to zdá smiešne, no takto ľudia pred dvesto rokmi uvažovali. Bol to prvý vlak v ich poznanej histórii. Nikto o tom nikdy nehovoril, nikto s tým nemal žiadnu skúsenosť. A preto nikto na ten vlak nenasadol. Jedinými pasažiermi v tomto prvom vlaku na parný pohon bolo dvanásť väzňov odsúdených na smrť. A jeden „šialený“ strojvedúci, nadšenec, ktorý bol pevne presvedčený o sile pary, aj o schopnosti lokomotívy zastaviť sa a vynálezca, ktorý celý stroj zostrojil. To boli prví cestujúci prvého vlaku na parný pohon.
Dvaja nadšenci, pre všetkých šialenci. Dvanásť odsúdencov, ktorých spoločnosť tak či tak už odsúdila na smrť. Všetci ostatní to ignorovali. Len pár senzácie chtivých ľudí sa prišlo pozrieť, kto tam skončí svoj život.
Dnes sa na to pozeráme s úsmevom, no neraz sa my sami správame rovnako a presne k novým veciam, ako angličania vo februári roku 1804.
Žijeme Vedome ?
