Každému sa už niekedy niečo stalo. Čokoľvek. Je tak? Niekto si teraz spomenul na niečo krásne, niekto na niečo nepríjemné. Každý to máme inak. Podľa toho, ako to máme nastavené. A nie sme toho obeťou. Na to zabudnite. Sami si vyberáme, sami sa rozhodujeme, aj keď v danej chvíli pod vplyvom toho, čo tam bolo, no vinníka nenájdete. Vždy ide o zrelosť, o pripravenosť zvládnuť, zažiť, prijať úlohu, alebo ju neprijať, postaviť sa čelom k situácii, alebo do role obete. Zažiť. Tú istú situáciu, ktorú sme kedysi zažili tak, ako sme zažili, by sme zažili úplne inak, ak by sme vtedy urobili niečo inak. Vyvolali by sme v Priestranstve inú vibráciu. Možno slovom, možno postojom, možno inou reakciou, alebo rozhodnutím nereagovať vôbec. No my sme sa vtedy rozhodli tak, ako sme sa rozhodli a zažili sme, čo sme zažili. A ostalo to v nás. Týždne, mesiace, roky.
Niť vibrácie sme na seba naviazali a tá nás buď napĺňa energiou, alebo nás o energiu oberá. Podľa toho, o čo ide. Ak ide o narodenie vášho dieťaťa, verím, že vás tá niť energiou napĺňa. No je množstvo iných zážitkov kde sme sa zachytili a tú niť sme neodstrihli. Ktovie koľko takých nití z nás vychádza a odvádza energiu, živú životodarnu energiu, ktorú potrebujeme každý deň, každý okamih pre seba, alebo pre niekoho z našich blízkych. No neraz už tú energiu nemáme, lebo sa kdesi minula… minula sa v minulosti, no nie vtedy. Teraz sa tam míňa až do chvíle, kým tú niť navždy neodstrihneme. Každý tú svoju. Každý sám za seba.
Šťastní ľudia sú šťastní, lebo sa neviažu na veci, ktoré sa stali v minulosti. Tešia sa z prítomnosti, zažívajú ju v plnosti. V plnosti seba v danom okamihu v plnej energii. Šťastní ju vyžarujú. Majú málo nitiek pozachytávaných v situáciách, kde im niekto niečo povedal a podľa nich nemal. Žijú plynule sa meniaci život a tešia sa ako sa všetko mení, prebieha, rozvíja, vyvíja a oni sa len prispôsobia v detailoch ak treba, lebo veď aj tak plynú v prúde prebiehajúcich udalostí. Tie sa nikdy nezaseknú. Plynú.
S úctou Milan
