Sú situácie, keď je dobre zaujať postoj Pozorovateľa aj vo vlastnom prípade. Je to stav, keď Pozorovateľ a pozorovaný som ja súčasne v oboch pozíciách. Táto praktika bola v minulosti dosť rozšírená, keďže ľudia mali schopnosť uvedomovať si samého seba ako viacdimenzionálnu bytosť. Získavali tak dostatočný odstup od emočných situácií, ktoré nás dnes, keď túto schopnosť nevyužívame, dokážu natoľko pohltiť, že sa v nich v tom lepšom prípade necítime komfortne. Ak to trvá dlhodobo, zachádza to až do psychických problémov.
Byť súčasne Pozorovateľ a pozorovaný je niečo, v čom sa môžeme zdokonaľovať všetci. Pokojne to môžeme nazvať mentálny tréning. Byť vedomý v oboch pozíciách naraz, nás učí sebakontrole a koncentrácii, čo nikdy nie je na škodu. Vedieť kto som a vidieť sa ako konáme, nám dáva schopnosť jasnejšie vidieť, čo nás ovplyvňuje a kto nás riadi. Vidieť sa z pozície Pozorovateľa nám dáva možnosť lepšie reagovať, lebo vidíme celú situáciu z nadhľadu v čase, keď sa odohráva. Je dôležité mať situáciu pod kontrolou a nie len situáciu, ale aj seba v nej. Byť Pozorovateľom samého seba nám dáva výhodu, že očami Pozorovateľa vidíme všetko okolo seba a nie iba to, čo vidíme ako zúčastnení v situácii. Navyše nám to dovoľuje využívať kombináciu oboch pohľadov. Kúzlo tohto mentálneho tréningu je veľmi obohacujúce, pretože dáva nášmu životu doslova nový rozmer vnímania.
Je veľa techník a je veľa mentálnych tréningov. Tie sú nám nanič až do chvíle, kým si aspoň jednu neosvojíme. Osvojiť si techniku znamená iba jedno – dennodenne ju používať, až sa s ňou stotožníte. Rovnako, ako ste sa stotožnili s desiatkami vecí, ktoré k životu vôbec nepotrebujete.
Čo urobíte s touto technikou, je iba na vás…
S úctou Milan
6. februára 2025
