Keď niečomu venujeme POZORNOSŤ, vylučujeme všetko ostatné. Všetku svoju Pozornosť musíme odpútať od ostatných vecí a procesov, aby sme ju pripútali k jednej veci. V skutočnosti je Pozornosť určité napätie, akoby sme museli celý čas robiť niečo neprirodzené. Upíname svoju Pozornosť k jednej veci na úkor všetkého ostatného.
Napríklad, keď upíname svoju Pozornosť na svoj dych počas chôdze, nevenujeme Pozornosť svojej chôdzi. Ak by sme mali upínať Pozornosť na svoj dych a zároveň počítať kroky, už nám to nepôjde. To je príčina toho, prečo tak veľa ľudí vzdáva nové činnosti hneď v ich zárodku. No nie je to preto, že to nie je možné. Kľúč k pochopeniu je inde. Nesprávne si vysvetľujeme slovo Pozornosť, respektíve používame nesprávne slovo, v tomto prípade slovo „Pozornosť“ používame tam, kde máme použiť a tým pádom aj správne pochopiť výraz „Uvedomenie“.
Pozornosť znamená výlučne len jednu vec. Jedinú. UVEDOMOVANIE je niečo úplne odlišného. Uvedomovanie nič nevylučuje. Nie je to upínanie Pozornosti. Je to VEDOMÉ POZOROVANIE. Pri Uvedomovaní ste si proste vedomí toho, čo JE. Skutočne VEDOMÍ ste vtedy, keď vaše Vedomie ostatné veci nevylučuje, ale prijíma.
Takže ak idete po ulici a Uvedomujete si svoje dýchanie počas chôdze, všetko sa mení, celý proces Pozorovania je zrazu v inom režime. Nie v napätí, ale v uvoľnenom stave si Uvedomujete dýchanie počas chôdze a ešte pri tom vnímate aj prostredie v ktorom sa nachádzate. Aj človeka, ktorý prechádza okolo vás, aj spev vtákov v korunách stromov.
UVEDOMOVANIE všetko ostatné zahŕňa, POZORNOSŤ všetko ostatné vylučuje. Začať však musíte Pozornosťou.
OSHO
