Príliš veľa premýšľame. Toľko myšlienok, toľko tém, čo nám prejde hlavou počas dňa, nemáme šancu spracovať. Kým si stihneme uvedomiť na čo myslíme, už myslíme na niečo iné… kým hľadáme odpoveď na nejakú otázku, už máme v sebe ďalšie. Myslenie, rovnako ako aj iné naše činnosti, nás stojí nejakú energiu. To je v poriadku, ak v sebe modelujeme obraz, ktorý chceme žiť, ak premýšľame nad svojim Cieľom, nad víziami, nad prácou, či vzťahmi, ktoré vylepšujeme. No ak myslíme vyslovene na hlúposti, alebo na veci nijak nesúvisiace s tým, ako chceme žiť, oberá nás to o energiu. Tu stojí za povšimnutie otázka, komu ide o to, aby ste energiu strácali nezmyselne?
Myslenie odzrkadľuje stav nášho vnútra. Pokojný človek má omnoho menej myšlienok, ako ten, čo žije v strese. Lenže stres nie je niečo, čo je vo vašom okolí. Ak žijete v strese, žijete ho vy. Ak máte stres, máte ho v sebe. Prijali ste ho. A ten sa odzrkadľuje napríklad aj vo vašom myslení, okrem iných biochemických a fyziologických procesoch v tele. Nadmerné myslenie zrkadlí určitý druh nepokoja, ktorý môže zájsť až do chronickej nespavosti, či iných porúch.
Prehnané premýšľanie môže znamenať aj to, že jedna myšlienka, ktorá vám nedáva zmysel, vám zamestnala Myseľ a vy chcete prísť na niečo, čo sa vás bytostne týka. Je prirodzené, že v určitých životných situáciách potrebujeme dôjsť k záverom, ktoré vyústia v rozhodnutie, ktoré ovplyvňuje váš život. Tu je nadmerné myslenie namieste. Veď na to máme Myseľ, aby myslela… a navyše, tie zásadné životné rozhodnutia nerobíme zas tak často.
Vráťme sa však k nadmernému premýšľaniu ako k chronickému stavu Mysle. Typ prílišného premýšľania sa spája s nadmerným množstvom myšlienok idúcich v rade nezastaviteľným tempom. Tak nezastaviteľným, že ho neviete zastaviť ani pred spaním, ani v noci, čo vám spôsobuje časté budenie sa zo spánku. Ľudia potom berú lieky na spanie, či na upokojenie, až to končí antidepresívami.
Cesta von z tohto bludného kruhu je koncentrácia, pobyt v prírode, vnímanie jej farieb a zvukov, pohľad na vodu, jej tok, alebo hladinu, pohľad na oblohu a vtáky. V prírode pri Rode sa Myseľ zastavuje a harmonizuje. Medzi pobytmi v prírode sa zdokonaľujme v koncentrácii jednoduchými cvičeniami. Zdokonaľujme svoju vedomú úroveň, rozvíjajme sa v pozorovaní, precvičujme svoju pamäť, používajme svoj dych správnym spôsobom, dýchajme nosom a pozorujme, ako to upokojuje Myseľ a nie len Myseľ. Vyberajme si myšlienky, venujme sa tým, ktoré nám robia radosť a potešenie. Hľadajme tie, ktoré nás upokojujú a zotrvávajme v nich. Tie majú pokojnejší tok… tam zostaňte. V pokojných vlnách…
Žijeme Vedome ?
2. februára 2025
