Nikdy predtým sme nemali prístup k tak obrovskému počtu informácií, k tak obrovskému množstvu vedomostí, aby sme mohli do hĺbky študovať jak materiálny svet, tak aj duchovnú úroveň ľudskej podstaty. No zároveň sme nikdy predtým neboli tak veľmi obmedzení a nevedeli tak málo o tom, kto sme a ako máme žiť.
Vôbec nerozumieme mechanizmu, pomocou ktorého vytvárame utrpenie. Mylne si myslíme, že nám ho spôsobuje niekto iný. Aký omyl.
Chýba nám príroda, chýba nám ticho, chýba nám blízkosť ľudských sŕdc, chýba nám uvažovanie o šťastí, o láske, o kráse. Nie ako ich získať, ale čo sú. Čo sú to za hodnoty, bez ktorých vyhasína iskra v ľudských očiach…
Sme preinformovaní. Nahovorili nám, že musíme to všetko vstrebať. Pozerať správy, sledovať politiku, šport, seriály, bulvár, smotánku, klepy, drby, somariny… to všetko preto, aby sme boli v obraze, aby sme rozumeli tomu, o čom sa tam vonku, kde chodíme, rozpráva. A načo? Čo nám to dáva? Kým sa stávame? Alebo… čím sa stávame, keď to všetko absorbujeme?
Ostaňme v sebe.
Tam je všetko.
Ráno, keď sa zobudíme, dovoľme si len tak v tichu zájsť hlbšie do svojho vnútra. Nadviažme kontakt s tou bytosťou tam. Vyhľadajme tam Svetlo, Šťastie, Lásku, Krásu, Dobro… staňme sa Svetlom, Šťastím, Láskou, Krásou, Dobrom…
… a nenechajme si to znova zasypať sledovaním politiky, seriálov, bulváru, nesýťme sa už klepami, drbami, somarinami… Už stačilo.
S úctou Milan
2. februára 2025
