Pred pár dňami som sa stretol s myšlienkou, ktorá nie je až tak úplne bežná.
„Svetonázor a náboženstvo je svetonázor.
Viera a náboženstvo je viera.“
Niekomu to možno nedáva zmysel, no určite sú mnohí, ktorí dobre chápu, čo je tu napísané. Ľudia sú manipulovaní a aj keď si to mnohí nechcú priznať, sú manipulovaní aj cez náboženstvo. No náboženstvo tu hrá zvláštnu rolu. Na jednej strane sa náboženstvom formuje svetonázor, na druhej strane sa náboženstvom posilňuje ľudská viera, ako duchovná Sila.
Svetonázor hovorí o tom, ako vidíme svet. Viera v nás hovorí o tom, ako svet vnímame, a ako vieme na svet pôsobiť. Dosť často sa svetonázor dostáva do konfliktu s vierou. Človek má v sebe neustálu túžbu vedieť viac, než vie. To ho stále posúva bližšie a bližšie k Podstate a Pravde. Ak chcete získať nové vedomosti, zvyčajne musíte opustiť staré. Každou novou vedomosťou, každou novou skúsenosťou sa mení náš celkový pohľad na svet. Mení sa svet vnútorný a mení sa aj vonkajší svet. Lepšie povedané, mení sa naše vnímanie sveta. Tým pádom aj naše rozhodovanie, reakcie a činy.
Je rozšírená mienka, že človek by mal veriť v Boha. Aspoň veriť, že tento svet niekto stvoril, že sa tu nemohol objaviť náhodou. No ak Svet v ktorom žijeme, je vytvorený, znamená to, že existuje Tvorca. A ak človek verí Tvorcovi, to už je iná úroveň viery. Je iné veriť v Boha a iné je veriť Bohu. Toto nech si každý vyrieši na svojej osobnej úrovni Svedomia.
Život je večný. Naozaj je. Život vo Vesmíre je určite večný. Hviezdy vznikajú a zanikajú, v ich blízkosti žijú planéty, ktoré život hviezd ovplyvňuje. Na planétach sú rôzne podmienky, niektoré sú vhodné aj pre život našej predstavy. No život našej predstavy nie je jediná forma života… tých je viac. My predsa nie sme jediná forma života.
Otvorte preto svoju Myseľ a umožnite jej loviť myšlienky aj za hranicami bežných podmienok ľudskej viery v existenciu života. Alebo si myslíte, že to, čomu verí človek na planéte Zem je všetko, čo existuje vo Vesmíre? Ale no… to snáď nie…
S úctou Milan
