Život je cesta bez cesty. Takmer nikto si neuvedomuje, že putuje… takmer nikto si neuvedomuje, že je neustále na Ceste k… Niečomu. Život Človeka je obrovskou zvláštnosťou – Tajomným otáznikom. Sme prienikom dvoch Svetov súčasne – duchovného a materiálneho. Bez ohľadu na to, či sme, alebo nie sme duchovne zameraní, materiálne zameraní, žijeme. Rovnako na nás svieti Slnko, rovnako na nás prší dážď. Rovnako na nás fúka vietor. Rovnako na nás pôsobia prírodné zákonitosti. Rovnako podliehame Vesmírnym, či Večným Konom. Rovnako podliehame zákonitostiam rozvoja a vývoja.
Napriek tomu sme každý iný. Každý inak pristupuje k okoliu, každý inak vníma svoju úlohu, každý má inak rád ľudí, každý inak pristupuje k pravidlám, ktoré by sme mali dodržiavať. Nie je nič horšie, ako keď si každý robí čo chce, bez ohľadu na svoje okolie… no pritom každý môže robiť čo vie. Niečo, čo iní ocenia. Niečo, čo ho napĺňa, čo mu dáva zmysel a čo ho živí. To ľudí spája. To ľuďom dáva dôvod žiť blízko seba, aby si jeden druhému pomáhali. Aby sme neboli na všetko sami.
Posledné roky spoločenského smerovania dokázali iba to, že sa presadzovali individuality, podporovali sa iba ziskové činnosti (nie potrebné), každý rozhodoval sám za seba (nie so súladom svojho okolia) a iba s víziou zisku. Spoločnosť ochorela a chorým sa dovolilo, aby sa stali zákonodarcami. A zdravomysliaci sa musia prispôsobovať chorým zákonom. Dosiahli sme prvé príznaky degenerácie spoločnosti, dokonca sa k tomu musel prispôsobiť aj školský systém. Naše deti nedostávajú zdravé vzdelanie, čo ohrozuje blízku budúcnosť… nás. Všetko, čo sme ako spoločnosť vybudovali.
Sme tu, aby sme tu vniesli Život, udržiavali ho a zveľaďovali. To je naša cesta. Cesta Tvorenia Dobra. Verím, že ľudstvo je na prahu obrovskej zmeny, ktorá spôsobí hlavne obrátenie sa k Dobru. To sa stane vtedy, keď dovolíme našej Podstate, aby Tvorila Dobro. A nedovolíme parazitom, aby na tom parazitovali. Každý nech prikladá ruku k spoločnému dielu, keď sa tvorí…
S úctou Milan
2. februára 2025
