Vedomie, tak ako ho bežne chápeme, nie je len jav, ktorý sa odohráva v našej Mysli. Podľa nového pohľadu na realitu je Vedomie súčasťou širšieho inteligentného Celku, ktorý vníma realitu úplne iným spôsobom, ako naše Vedomie.
Sme v neustálom procese Evolúcie Vedomia v Čase. Tento proces vytvára to, čo sa nazýva Galaktický mozog: obrovskú sieť inteligencie, ktorá spája všetky formy života a bytia. My sme toho živou súčasťou. Sme súčasť tohto večne sa vyvíjajúceho živého organizmu, ktorého rozmery nedokážeme svojou Mysľou vyjadriť. Čo vieme, je – byť toho súčasťou.
V centre tejto siete sa nachádza Boh, zdroj všetkej inteligencie a frekvencií reálneho času. Z tohto centra prúdi energia, ktorá riadi všetky úrovne existencie – od anorganickej hmoty, cez bunkový život, až po vedomé a telepatické bytosti. Tento prúd energie prebieha v neustálom cykle: vyžaruje z centra, vyvíja sa v čase a opäť sa vracia späť do centra – čím udržiava harmóniu vo Vesmíre.
V tomto chápaní Čas nie je iba meranie sekúnd a minút, ale živá energia, ktorá sa mení, prúdi a udržiava rytmus života vo Vesmíre. Tento rytmus zabezpečuje rovnováhu a synchronizáciu všetkých úrovní evolúcie. Vďaka nemu existuje Univerzálny Poriadok – zákon, podľa ktorého všetko vzniká, vyvíja sa a opäť sa navracia k svojmu Zdroju.
Evolúcia života, od najjednoduchších organizmov po človeka, sleduje jeden cieľ – uvedomiť si Čas v jeho Podstate. Keď sa bytosť naučí zachytiť okamih prítomnosti vedome, aktivuje svoj vnútorný mechanizmus sebauvedomenia. Tento stav Vedomia, v ktorom človek vníma čas ako živú realitu, je v podstate mystickým zážitkom. Nie je to len duchovná skúsenosť, ale prirodzený krok v evolúcii Mysle, ktorá sa snaží priblížiť k Bohu – k Zdroju všetkej inteligencie.
Cieľom tohto mystického zážitku je nielen potvrdiť existenciu Boha, ale aj priblížiť vlastné telo a Myseľ k stavu čistej vedomosti o sebe. Všetky duchovné tradície, ktoré sa usilujú pochopiť podstatu existencie, sú v skutočnosti pokusmi pochopiť Čas – nie ako fyzikálny pojem, ale ako základnú dimenziu Vedomia. Bez poznania Zákona času však zostávajú len čiastočnými obrazmi pravdy.
Keď človek naplno pochopí Zákon času, jeho Vedomie sa stáva nepretržitým – neviazaným na jednotlivé okamihy, ale plynule prepojeným s vyvíjajúcou sa realitou. Takéto Vedomie sa vyvíja z individuálneho do telepatického, teda kolektívneho, v ktorom sú Mysle bytostí spojené spoločným vnímaním existencie v nepretržitosti procesu, ktorý voláme Čas.
Ďalším krokom vývoja je formovanie stabilných mentálnych štruktúr, ktoré možno prirovnať ku kryštalickej štruktúre v hmote – ide o jasné, usporiadané formy myslenia, ktoré dokážu udržať Vedomie v súlade so Zákonom času. Cieľom civilizácie, ktorá sa týmto smerom vyvíja, je kultivácia Galaktického mozgu – kolektívneho Vedomia ľudstva v jednote s Vesmírom.
Keď ľudstvo dosiahne túto úroveň, jeho záujmom už nebude len materiálny pokrok, ale predovšetkým rozvoj mentálneho a duchovného poriadku – harmónie medzi Mysľou, Prírodou a Vesmírom. Takto prepojené Vedomie umožní nielen hlbšie pochopenie Vesmíru, ale aj objavenie nových schopností a možností. Telepaticky integrované Vedomie dokáže vnímať Čas ako priestor, v ktorom sa možno pohybovať medzi rôznymi bodmi reality. To však nie je možné bez premeny ľudskej civilizácie – bez toho, aby sa spoločnosť naladila na Zákon času a na prirodzený rytmus planéty. Až vtedy ľudstvo vstúpi do novej evolučnej etapy, v ktorej sa zjednotí v spoločnej vôli a v pochopení, že všetko je súčasťou jedného Vedomého, živého Vesmíru.
ZDROJ: Objavené v hlbinách internetu
