Views: 0
Ľudia. Hovoríme si, že sme koruna tvorstva. Že to tu je naše. Naša Zem, naša voda, náš vzduch, naša Európa, naše Slovensko, naše hory a lesy, naše zvieratá, naše polia, naše mestá a dediny… Sme v tom trochu zvláštni, odlišní od iných stvorení. Je vidieť, že tu na Zemi už nežijeme v súlade s našou planétou, nežijeme v harmónii s prírodou, nevnímame radosť z rytmov života. Vytvorili sme si akúsi vlastnú ilúziu – realitu, ktorá väčšine ľudí vôbec nevyhovuje. Snažíme sa o niečo, čo nevieme pomenovať. Snažíme sa zmeniť niečo, čoho súčasťou sme my sami, a keď sa to mení, bojíme sa zmeny. Vlastne sa len snažíme niečo zmeniť tak, aby sme zmenu necítili ako niečo negatívne. Niečo, niečo, niečo… Rozprávame tak, akoby sme nevedeli definovať, čo chceme a prečo robíme to, čo robíme, tak, ako to robíme. Robíme niečo, o čom nevieme, či je správne a či to je práve to, čo chceme. Čo sa to deje? Čo je to s nami? Čomu sme sa to odovzdali? Komu sme sa odovzdali, aby za nás rozhodoval? Komu sme odovzdali ZODPOVEDNOSŤ za náš Život?
Život je večný… Večný prúd živých možností tvoriť. V tom prúde však máme na istom mieste istý čas na to, aby sme tvorili z tejto pozície, v ktorej sme. Z pozície človeka. Nie z pozície spoločnosti, nie z pozície ľudstva, ale z našej vlastnej pozície. Z pozície človeka (ČeloVeka). A práve túto pozíciu si treba uvedomiť, vidieť ju, vedieť o nej. Mnohí to nevedia… Sú stratení. Alebo schovaní v dave mysliac si, že to stačí. Veď všetci sú takí, tak čo… Lenže dav je usmerňovaný, a to neustále. Kadiaľ má ísť… čo si má myslieť… ako má reagovať. Inštrukcie na to dostáva dav dennodenne. V dave je týchto informácií dosť… Pravda je určená skôr pre jednotlivcov. Tých jednotlivcov, ktorí chcú zodpovedať za svoj Život, za svoje konanie a tvoriť z vlastnej vôle a z vlastného presvedčenia. Tvorenie vlastného Života je zmysluplné, len ak tvoríme z vlastnej vôle, zo slobodného rozhodnutia. To je to, o čo sa snaží každý, kto precitne.
Sme večný prúd živých možností tvoriť.
Tak tvorme…
