Views: 2
Raz sa skupina žabiek dohodla, že budú pretekať. Chceli sa dostať na veľmi vysokú vežu. Zvíťazí tá žabka, ktorá sa dostane najvyššie. Na preteky sa prišlo pozerať veľmi veľa divákov, zišli sa, aby žabky povzbudzovali.
Súťaž sa začala.
Nikto s prítomných divákov neveril, že by sa niektorej žabke podarilo dostať na vrchol veže.
Diváci krútili hlavami a hovorili:
„To je príliš namáhavé, nikdy sa im to nepodarí. Je nemožné sa dostať na vrchol veže, je príliš vysoká.“
Aj žabky si uvedomovali, že reči divákov sú opodstatnené. Veža bola naozaj veľmi vysoká a nebolo jednoduché dostať sa až na jej vrchol. Poniektoré žabky strácali silu a začali zaostávať. Čím vyššie šli, tým viac síl ich to stálo a tým viac diváci pochybovali, že to žabky zvládnu.
Jedna žabka sa však svižne ťahala hore, akoby nedbala na to, že je pred ňou ešte dlhá cesta nahor, akoby svoje sily nešetrila, akoby nevedela, že je nemožné to zvládnuť.
Diváci stále viac kričali:
„Je nemožné sa dostať hore, ani jedna to nemôže zvládnuť!“
Jedna žabka za druhou to vzdávali, lebo im už bolo jasné, že dosiahnuť vrchol veže je nemožné. Len jedna šla vytrvalo ďalej… vôbec to nechcela vzdať…
Nakoniec to už vzdal každý, všetky žabky sa zastavili. Len tá jedna stále vytrvalo pokračovala vo svoje ceste nahor. Neustále pozerala na cieľ svojej cesty a šla stále ďalej a ďalej. Diváci, aj ostatné žabky sa pozerali hore a nechápali, ako je možné, že ona jediná stále neúnavne pokračuje vo svojej ceste na vrchol veže.
Keď žabka dosiahla vrchol a stala sa víťazom, jeden z divákov sa jej opýtal:
„Odkiaľ si vzala toľko sily, že si sa dostala až na samý vrchol?“
Vtedy vysvitlo, že víťazná žabka je hluchá.
NIKOHO NEPOČULA… LEN SI VERILA.
