Views: 0
Najznámejšia stavba vytesaná do skál nie je len archeologický zázrak, ale bola postavená, aby ňou v staroveku sledovali astronomické pohyby Slnka. Je o tom presvedčený tím španielskych a talianskych vedcov.
Petra – zázrak zo skál.
Budovy v jordánskom meste Petra, ktoré považujeme za jeden z divov sveta, boli navrhnuté tak, aby do nich prenikli slnečného svetla len v určitých dňoch v roku. Potvrdzujú to najvovšie výskumy, ktoré zverejnili vedci pod vedením Juana Antonia Belmonteho v Nexus Network Journal.
Úžasné vesmírne laboratórium spred tisícročí
Španielski a talianski vedci sa zamerali predovšetkým na najväčšiu z tamojších budov, Ad-Dér, čo v preklade znamená Klášor. Do jeho vnútra totiž slnečné lúče vniknú presne vo chvíli zimného slnovratu. Svetlu pritom cloní hlava posvätného zvieraťa, leva, ktorá je osadená oproti klástora.
Výskumníci predpokladajú, že dni rovnodennosti, slnovraty a ďalšie astronomické udalosti hrali dôležitú úlohu v nabatijskom náboženstve. Štatistikám podrobili aj okolité stavby. “Tieto pamiatky sú úžasným laboratóriom, v ktorom sa stretávajú Slnko, Mesiac, hviezdy a okolitá krajina,” vysvetľuje Belmonte.
Urnovu hrobku, ktorá má hlavný vchod nasmerovaný k bodu, v ktorom sa slnečné svetlo stráca počas západu cez rovnodennosť, využívali aj kresťania. Tí ju v roku 446 po Kr. premenili na kostol. “Vianoce aj narodenie sv. Jána Krstiteľa totiž pripadajú práve na slnovraty,” pripomína súvislosť vedec.
ZDROJ: Objavené v útrobách internetu.
