Views: 3
Ešte v 9., 10. st. po Kr. (podľa súčasných záznamov histórie) bolo nazeranie ľudí duchovné. U vediacich ľudí tej doby zistíme, že keď hovoria o duchovných bytostiach, hovoria o nich ako o bytostiach s ktorými sa možnosť stretnúť. Aj mnohí kňazi tej doby si v priebehu konania omše uvedomovali, že pri tom alebo onom úkone sa stretávajú s duchovnými bytosťami.
Pri vyššom poznávaní spájame podstatu vecí s našou vlastnou podstatou. Vec, ktorú mám pred sebou, odo mňa prestáva byť oddelená, akonáhle som ju spoznal. To, čo z nej môžem prijať, sa včleňuje do mojej bytosti. Zo sebapoznania sa rodí poznanie sveta.
ZO SEBAPOZNANIA
SA RODÍ POZNANIE SVETA.
LÁSKA smie byť jedinou vášňou, ktorá nemusí byť pri hľadaní Pravdy odkladaná. PRAVDA je vysoký cieľ, ktorý sa dnes prejavuje v potrebnej forme iba v obmedzenej oblasti. Napr. v matematike, pretože je to obor, kde človek svoje vášne a pudy nenecháva spolupracovať. V matematike mlčia.
Skutočná CESTA POZNANIA je ponechaná slobodnému rozhodnutiu Človeka. Je jeho vecou, aby sa tejto ceste venoval v úplnej oddanosti. Dosiahnuť poznanie Vyšších Svetov je však v konečnom dôsledku odňaté ľudskej uskutočniteľnosti. Je to milosť.
Zdroj: http://antroposof.sk/poznanie/vyssie_poznanie.html
