Views: 1
Pred 30-timi rokmi sme počúvali, že ak chceme dobehnúť Švajčiarsko, musíme si najskôr utiahnuť opasky. Patrím do generácie, ktorá si to pamätá veľmi dobre. Politici tým naznačovali a vysvetľovali to, že ak chceme dobehnúť spoločenskú a ekonomickú úroveň vyspelých západných krajín, musíme si najskôr odoprieť. Odopierať tak, že si až opasok musíme utiahnuť. Doteraz sa nenašiel ani jeden politik, ktorý by nám povedal, že už nemusíme. A tak sa stalo, že sme nie len schudli, ale aj schudobneli.
Slovák si tak dlho uťahuje opasok, až po ňom zostanú iba nohavice z opaskom.
Toto nie je môj výrok. No počul som ho z úst múdreho človeka. Znie to ako humor, lenže zamyslime sa. Čo všetko sme si už odopreli? Čo všetko sme schopní urobiť, aby sme si kúpili auto? Čo všetko sme schopní urobiť, aby sme splácali hypotéku? Čo všetko sme schopní urobiť, aby sme si udržali POCIT SLOBODY?
Nesledujem televíziu. Hlavný prúd správ sa ma však dotýka aj tak, pretože to ide všade a neustále. Vnímam, čo sa deje. Vnímam to programovanie mysle davu. Tí, čo sledujete televízne noviny denne, ste prišli o jeden zážitok, ktorý môžete zažiť, len ak ich nesledujete. Ide o ROZPOZNANIE SKUTOČNOSTI.
Urobte dve veci:
Prvá je, že si dva týždne nepozriete ani jedny televízne noviny. Jednoducho vynecháte zopár častí tejto telenovely. Druhá je, že si po dvoch týždňoch sadnite k telke, naladíte si televízne noviny a pozorne to sledujte. A spomeňte si, ak to ešte máte v spomienkach, aké to bolo, keď ste s priateľmi úplne bežne sedeli na káve, alebo ste boli na večeru, alebo ste boli niekde na dovolenke…
Máte pocit, že ste ešte v tých nohaviciach, na ktorých si uťahujete opasok?
Čo sa to s nami stalo?
Pri odpovedi na túto otázku skúsme neukazovať prstom na nikoho. Len sa zamyslime, čo sa to s nami stalo…
S úctou
Milan
