Do dvoch miestnosti oddelených presklenou priečkou, umiestnili barana a vlka. Baran, napriek tomu, že nemal ohrozený život, prestal žrať a spať. O niekoľko dní zomrel.
Viete prečo ?
Veľa ľudí je teraz v pozícii barana. Boja sa. Dlhodobo. Jedlo im už nechutí tak, ako kedysi… majú nepokojný spánok… budia sa, nespia, boja sa… majú strach. Strach z neistoty, strach z toho, čo sa deje. Strach o existenciu, o budúcnosť svoju a svojich detí. Strach o byt, dom, auto. Vidia vlka. Je síce za sklom televíznej obrazovky, či monitora počítača, ale trvá to už dlho. Tak dlho, že sú pod vplyvom tohto obrazu. Akoby sa to sklo rozplynulo. Pre ľudí pod vplyvom strachu je to realita. Plná životná realita, ktorej podliehajú.
Ako sa tento príbeh skončí, je v rukách každého z nás. Výhodu majú tí, ktorí vedia, že vlk je za sklom. Žijú si svoj život ďalej, venujú sa svojej rodine, pracujú na svojich projektoch, stretávajú sa so svojimi priateľmi a kráčajú svojou cestou. Vlk za sklom ich nezaujíma. VEDIA, že je mimo ich priestor.
