Učiteľka dala každému žiakovi balón, ktorý musel nafúknuť, napísať naň svoje meno a hodiť na chodbu.
Učiteľka potom premiešala všetky balóny. Študenti dostali 5 minút na to, aby si našli vlastný balón. Napriek hektickému vyhľadávaniu nikto nenašiel svoj balón. Učiteľka preto žiakom povedala, aby si zobrali prvý balón, ktorý našli a odovzdali ho osobe, ktorej meno bolo napísané na ňom. Za 5 minút mal každý svoj balón.
Potom povedala študentom:
“Tieto balóny sú ako šťastie. Nikdy ho nenájdeme, ak každý hľadá iba to svoje. Ale ak nám záleží na šťastí druhých… nájdeme aj to svoje.”
